partajného života. Novela, ktorú prijala Republiková rada zrejme pod inšpiráciou maďarskej demokracie z čias admirála Horthyho, má jediný cieľ: Posilniť sebavedomie a pozíciu Pála Csákyho, otriasané neustálymi výpadmi Zsolta Simona a Bélu Bugára.
Politicky to vyzerá na akýsi zastierací kompromis po tom, čo snaha o vylúčenie Simona cez etickú komisiu sa kdesi zadrhla. Exminister pôdohospodárstva, ktorý bol na rokovaní prítomný, sám vyzýval dotiahnuť proces "impeachmentu", čo proti nemu Csáky začal, do konca. Avšak predseda, ktorý nemá stranu v rukách tak, aby ho zlikvidoval, Simonovi len odkázal, aby bol trpezlivý a neprovokoval... A namiesto toho je tu skvelá maďarská ulička, ktorá mení veci k tomu, že samotný krivý pohľad na Csákyho, ak je verejný, je etický prehrešok.
To sa vzťahuje, iste, aj na Bugára, ktorý je v depresívnej fáze. "Bol by to návrat pred rok 1989, verím, že ide o omyl", komentoval. Ale kdeže omyl... SMK sa podarilo prijať dokonale boľševický paragraf. Na tom sa musí trvať, aj po spresnení, že ochrana predsedu voči kritike sa týka len výrokov, ktoré prednesie ako orgán strany. Rozlíšiť "organickú" a "anorganickú" činnosť Csákyho (teda kedy hovorí za stranu a kedy za seba) sa totiž objektívne nedá. Akási elementárna stranícka disciplína, o ktorú tu ide, je vždy vec etiky a prístupu jednotlivca. Politická strana je občianske združenie, nie vojenská organizácia. Keďže sa formuje na princípe klubu, má síce právo sankcionovať neželané formy správania, dokonca aj vylúčením, avšak ak sa to týka slobody slova, tak nie je demokratická.
Csáky, značkový "Európan" a vášnivý milovník Lisabonskej zmluvy, sa fatálne mýli, že "je to jednoznačné, ak sa pozrieme, čo sa stalo v SMK za posledného jeden a pol roka". No, čo sa stalo? Simon a Bugár vyjadrovali kritické názory (a ten druhý ho viacmenej usvedčil ako luhára) na jeho adresu. Presne tak, ako napr. prednedávnom Palko a spol. kúpali Hrušovského, avšak v KDH vylučovanie za porušenie stanov nikomu nenapadlo. (Museli odísť sami.) Ani Topolánek v Prahe sa nechystá vylučovať poslanca Tlustého, hoci ten s ním cvičí takú gymnastiku, že mu zrejme položí aj vládu. Lojalita k predsedovi je akási norma straníckeho správania, v demokratickom prostredí nevynútiteľná. Ešte aj taký Fico sa vysporiadal s Beňovou elegantnejšie.
Chcelo by sa napísať, že toto nie je nikde... Ale nedávna čistka v SDKÚ bola tiež v purpurovom. Je to k neviere, ale opozícia sa nám boľševizuje. Tá opozícia, ktorá vcelku bez excesov a úletov (až na kauzu skupinka) riadila krajinu osem rokov. Nemusíte súhlasiť, ale vidíme kôrnatenie tepien a mozgu v organizme, ktorý zmeškal bunkovú výmenu, takže miesto regenerácie nastúpil degeneráciu.
PETER SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
