soboty a nedele. Na trhu s korunou to síce až také vášne, ako sľubovalo včerajšie ráno, nevyvolalo, ale pohyb bol citeľný. Zďaleka nie však taký, že by ukazoval na presvedčenie špekulantov o moci premiéra nakriatnuť Brusel k prelomeniu magickej tridsiatky.
To nám môže byť aj ľúto, pretože tá najlepšia verzia, s ktorou je reálne počítať pred dňom rozhodnutia, teda 8. júlom, je práve rovných 30. Mimo mikroskopického posilnenia hlavná výhoda okrúhlej cifry je technicko-administratívne zjednodušenie manipulácie a prepočítavania. Ak si vezmeme na pomoc len logiku a neberieme do úvahy iné konštanty, napr. nevypočítateľnosť a bláznivosť lídrov a bankárov, tak fakticky iný ako okrúhly konverzný kurz by sa už ani nemal zvažovať. Jednoducho z toho dôvodu, lebo tie desatinné miesta za čiarkou, či tri, alebo by ich bolo aj desať, sú len odpútavaním pozornosti od toho, že "ekonomický", "trhový" kurz slovenskej meny dnes už neexistuje, ide o rozhodnutie čisto politické. Jeho konkrétnym obsahom je, do akej miery považujú politici a bankári za prioritu udržanie hodnoty korunových úspor voči rýchlejšiemu znehodnocovaniu, ktoré príde s eurom.
Robert Fico si zaslúži vypliesniť za tisíc a jeden vecí, ale kritika na jeho adresu, ktorá sa opäť zniesla, totiž že "verbálne lobuje za čo najsilnejší kurz, čo nie je jeho úloha" (a pod.), je absolútne mimo misu. Povedzme to stokrát, aby bolo jasné: Je síce pravdou "objav", za ktorý sme sa na tomto mieste vysmiali vládnemu splnomocnencovi (vtedy hovorcovi NBS) už pred troma rokmi, teda že "príjmy a výdavky sa menia v rovnakom pomere", avšak nástup inflácie ako rozhodujúceho faktora približovania sa cenovej hladine eurozóny znamená rýchlejšie znehodnocovanie úspor, a to presne o rozdiel medzi nižšou infláciou, ktorá by bola, keby sme euro neprijali, a vyššou, ktorá bude po 1. januári 2009 (zrejme nie okamžite, ale postupne, povedzme priemer nasledujúcich 5 rokov). Čím silnejší teda bude výmenný kurz, tým bližšie sú ceny i mzdy k hladine eurozóny (podľa Eurostatu 2007 sme na 69 percentách podľa parity kúpnej sily, Česi 82, Maďari 63, atď). A tým pomalšie "naháňanie" cez infláciu. Je pravdou, že tých 30 Sk/euro bude kurz, ktorý by na trhu, bez "eurových" očakávaní, k 1. januáru 2009 nevznikol. Presne tak je však pravdou, že napr. k 1. januáru 2011 by bol kurz koruny, keby medzitým nezanikla, už silnejší. Možno podstatne, napr. 28 Sk/euro. Toho sa už nedožijeme, presne tak ako napr. kurzu 25 Sk/euro v roku 2014. Kurz 30 Sk/euro je naveky, čo platí aj pre exportérov, ktorí dlhodobo patria medzi najväčších víťazov zmeny meny.
Isteže, Fica ženie predovšetkým strach, aby mu inflácia nekazila volebné zisky v júni 2010. No, znie to neuveriteľne, ale v tejto veci sa záujem jeho, vlády a Smeru nekrižuje so záujmom väčšiny verejnosti. Aspoň niečo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
