(analytici) a nezmysly (SDKÚ, Fico). Nemožné je len tvrdiť, že 30, 126 má niečo spoločné so slušným spravovaním vecí verejných. Magická cifra, od včera platná naveky, je názorný príklad, ako byrokracia šliape po zdravom rozume.
O tom, že okrúhlych 30 by bolo omnoho príjemnejších pre obchodníkov, zákazníkov, spotrebiteľov, dôchodcov, dovozcov, vývozcov (áno, aj!), ba ešte i pre cenové milície premiéra, sa nemusíme presviedčať. Ľahko zapamätateľné i deliteľné číslo je skrátka základný komfort a fakticky povinnosť, keďže tri desatinné miesta budú nesmierne komplikovať životy. Je možné, že zložitejší prepočet sa premietne aj do vyšších nákladov celej konverznej operácie.
Ale bude 30,1260. Viete prečo? Podľa Počiatka (nepriamy citát) "to zdôvodnili snahou (...) nevytvárať nové precedensy, pretože doteraz konverzný kurz krajín, ktoré vstupovali, sa vždy nachádzal na úrovni centrálnej parity". Výborne. Nie ľudia sú podstatní, ale úradnícke zvyky a tradície. Slovenský vstup do eurozóny je sám osebe precedens precedensov. Čo iného sú dve zmeny centrálnej parity, ku ktorým dali tí istí ľudia z Ecofinu, ECB a EK dvakrát súhlas??? Hovoriť o Slovensku ako precedense v tejto súvislosti je smiešne i preto, že pobaltské krajiny, ktoré sa budú uchádzať o vstup, nemajú "plávajúci", ale fixný kurz k euru. A Česko, Maďarsko, Poľsko, až raz (vo veľmi vzdialenej budúcnosti) budú vstupovať, tak si môžu spokojne dohodnúť parity v režime ERM II tak, aby mohli konvertovať v okrúhlom kurze.
Skrátka a dobre, proti 30,000 niet argumentu. Treba si uvedomiť, že 30,126 nie je o nič "správnejší" či "vyváženejší" kurz ako 30,000 či 29,612 alebo čokoľvek, povedzme, dve jednotky pod či nad tridsať. Tridsať stodvadsaťšesť je z brucha trafená spodná čiara bývalej strednej parity, ktorá nemá k akejsi trhovej realite, či tzv. ekonomickým fundamentom, žiadny vzťah. Eurové očakávania, ktoré kulminovali od začiatku roka, odtrhli asi v marci vývoj kurzu od reality, a toho výsledkom bola druhá zmena parity, ktorá prekvapila nie tým, že sa uskutočnila, ale práve dĺžkou skoku. Keby nebolo prechodu na euro, koruna by dnes zrejme "plávala" kdesi medzi 31,50 až 32,50 Sk/euro. Neexistuje "presný" konverzný kurz. Existuje len pravidlo, že čím silnejší, tým väčšmi (na dlhšiu dobu) odsunie za 1.január 2009 tie inflačné tlaky, ktoré vyplynú zo zániku silnejúcej meny.
Dohoda na 30,126, ktorou sa chválil už Topolánkovi v Prahe, je úspech Roberta Fica (táranie Štefanca a SDKÚ je totálne mimo misu), keďže táto úroveň predbieha aspoň o rok vývoj na trhu v prípade, že by nebolo eura. Keďže obligátne šťastie premiéra neopúšťa, výrazne mu pomohli aj obavy europolitikov a eurobankárov, že slabšia prevodová cifra by sa hneď od januára preklopila do takého zdražovania, ktoré by spochybnilo samotnú kompetenciu rozhodnutia o prijatí Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
