(wm, mgl)
Pravdepodobnosť, že udrie blesk do človeka, je jedna ku trom miliónom. Rodina z Kysuckého Lieskovca túto smolu počas výletu na Súľovský hrad mala. Zomrela 31-ročná matka a dvojročný chlapec, prežili otec a ďalší 5-ročný syn. Psychológovia i záchranári hovoria o chlapcovom veľkom výkone, keď k nim privolal pomoc.
SÚĽOV. V posledných dňoch meteorológovia pravidelne vystríhajú pred mimoriadne silnými podvečernými búrkami. V nedeľu sa jedna taká prehnala Vysokými Tatrami, kde pováľala veľa stromov a zablokovala cesty. Najväčšia dráma sa však odohrala v Súľove.
Aj pri dobrom počasí trvá cesta na zrúcaninu Súľovského hradu asi dve hodiny po šesťkilometrovom chodníku. Zhruba za rovnaký čas to zvládol v nedeľu smerom nadol a v daždi päťročný Matej z Kysuckého Lieskovca. Sám privolal pomoc potom, ako rodičov a dvojročného brata v ich úkryte na hrade zasiahol blesk.
Matka a chlapcov dvojročný brat zásah bleskom neprežili, jeho otec bol v bezvedomí.
Náhla zmena počasia
Slová uznania mali záchranári aj miestni. „Ľudia v šoku alebo v krízových situáciách dokážu urobiť veci, ktoré by neboli schopní, keby si v bežnej situácii začali zvažovať, čo urobia. Pri takomto malom chlapcovi však nemohlo ešte takto pôsobiť podvedomie a musel konať racionálne," myslí si psychológ Štefan Matula.
Okolnosti výletu zrejme bude musieť objasniť chlapec, pretože otec si po výpadku pamäti na nič z nešťastia nespomína. Polícia otca, ktorý je v žilinskej nemocnici s menej závažnými zraneniami a vystresovaného syna zatiaľ nevypočula a začali len rutinné trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu usmrtenia. „Musíme vydržať, kým sa ich stav zlepší," povedal žilinský okresný policajný riaditeľ Jaroslav Harant.
Búrka rodinu z Kysúc zastihla asi v polovici cesty. Rodičia sa zrejme rozhodli, že sa aj s deťmi skryjú v hrade, cesta naspäť po mokrých rebríkoch by bola nebezpečná. Skryli sa v starej koniarni, vo výklenku hradu. Tam matku s dieťaťom v náručí zasiahol blesk.
„O jednej popoludní sa počasie zhoršilo. Okolo štvrtej sa v skalách blýskalo," opisuje starosta Súľova-Hradnej Jaroslav Bušfy.
Veža ako hromozvod
„Blesk asi udrel do skalnej veže nad miestom, kde sa schovali. Veža zrejme ako hromozvod zviedla energiu," myslia si veliteľ zásahu Jozef Kuchárik a záchranár Miro Marton.
„Chlapec sa dostal na cestu k dedine. Ľudia, čo ho našli, privolali záchranárov. Nevedel sa presne zorientovať, ukazoval na zrúcaninu a hovoril, že mamu zasiahol blesk," opisovali situáciu ľudia zo Súľova.
Záchranárom prácu komplikovali vietor, dážď a blesky. Vrtuľník nemohol vzlietnuť. Na miesto záchranárov priviedol chlapec. Našli mŕtvu matku s dieťaťom, zraneného otca previezli do žilinskej nemocnice.
Pred štyrmi rokmi zasiahol blesk neďaleko miesta nešťastia aj 59-ročného Miroslava Kamasa zo Súľova. Dodnes, keď prší, nechodí do lesa.
Zavolali ho hasiči, aby pomohol pri požiari. „Pamätám si len, že som sa prebral asi päť metrov od chodníka. Hasiča trafilo. Počul som, ako stená. Bol som šokovaný. Vybehol som hore. Zvliekli sme ho dolu, musel ísť do nemocnice," spomína si Kamas. Robotník hovorí, že mu ešte mesiac brnela pravá strana, kde ho zrejme zasiahol blesk, ale do nemocnice nešiel.
Zasiahlo ich, a prežili
Pred tridsiatimi štyrmi rokmi pod Kľakom vo Veľkej Fatre zasiahol blesk ochranára a geografa Mikuláša Hubu. Na výstup sa vybral s kamarátmi v slnečný deň, ale zrazu sa spustil dážď. Schoval sa pod strom. „Aby som sa nešmýkal dolu z kopca, chytil som sa koreňa." Keď udrel blesk, zacítil prenikavú bolesť v srdci, ochrnuté končatiny a zápach spálenej kože. Bol pri vedomí, no hýbať sa nemohol. „Svaly na lýtkach ma boleli ešte niekoľko dní," spomína Huba. Vypálená dráha na ruke mu zostala niekoľko mesiacov. Huba vedel, čo robiť pri búrke v lese, no až spätne si uvedomil, že urobil hlúposť.
Podľa lekárov prežil vďaka trénovanému srdcu a tomu, že výboj prenikol pravou, a nie ľavou rukou. Zásah stlmilo sprostredkovanie cez strom. „Priamy zásah by som určite neprežil," povedal Huba.
Pred ôsmimi rokmi zasiahol blesk aj vtedy 19-ročnú Rozáliu z Michalovej pri Brezne. Išla s ujom pásť kravy na kopec. Cestou z domu svietilo slnko, o hodinu sa začala búrka. „Schovať sme sa nešli. Vždy sme pásli aj za dažďa," opisuje situáciu na kopci bez stromov. „Stáli sme s ujom oproti sebe. Niečo buchlo. Bolesť som necítila, iba ako zásah elektrinou. Pomaly som padala." V bezvedomí bola asi päť minút. Nič ju nebolelo, len si necítila nohy. Rozália ležala s popáleninami hrudníka a nôh a so zasiahnutým srdcom a obličkami v nemocnici tri týždne, jej ujo zásah neprežil.
Autor: MAMU AJ SESTRU ZABIL BLESK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
