Space Agency). A keďže nemám rád titulky, ktorých rozlúštenie či zmysel nájdem až na konci článku, hneď dopĺňam, že Rosetta je vesmírna sonda, ktorá bude v budúcnosti študovať kométu. S výrazom hibernácia ste sa možno stretli možno nie. Podľa slovníka cudzích slov je hibernácia buď znížená vitalita niektorých zvierat počas zimy (zimný spánok) alebo, v medicíne, umelé podchladenie, využívané pri niektorých operáciách.
Hibernácia šetrí energiu
V súvislosti s výskumom vesmíru sa pojmom hibernácia označuje "zazimovanie" sondy, teda ponechanie v činnosti len tých základných prístrojov a a zariadení, nevyhnutných na let sondy. Sonda v stave hibernácie má minimálnu spotrebu energie. Hibernácia sa uplatňuje najmä u tých sond, ktoré letia k veľmi vzdialeným vesmírnym objektom. No a takouto sondou je aj sonda Rosetta. Tá letí ku kométe 67/P Churyumov-Gerasimenko, ku ktorej doletí až v máji 2014. Prečo sa teda teraz sonda Rosetta prebrala (či skôr bola riadiacim strediskom "zobudená") z hibernácie?
Prístroje opäť ožijú
Dôvod je ten, že vedci chcú "zobudené" prístroje sondy pripraviť na pozorovanie asteroidu (2867) Steins, popri ktorom Rosetta preletí 5. septembra. Počas júla budú všetky prístroje sondy testované. V období od 4. augusta do 4. septembra sa bude konať optický navigačný proces. Kamery na palube sondy budú sledovať asteroid a z týchto pozorovaní sa presnejšie určí jeho dráha. Doteraz mohla byť dráha asteroidu Steins stanovená len pomocou pozemných pozorovaní. Asteroidy sú akési "vzorky" materiálu Slnečnej sústavy v rôznych fázach evolúcie, takže ich štúdium pomáha vedcom porozumieť pôvodu a vývoju našej Zeme a našich planetárnych susedov. Asteroid (2867) Steins patrí medzi asteroidy relatívne zriedkavého typu. Na základe pozorovaní zo Zeme bol klasifikovaný ako asteroid typu E, pozostávajúci najmä zo silikátov a bazaltov, ale jeho vlastnosti nie sú podrobnejšie známe. Preto bol tento asteroid zvolený ako jeden z dvoch, ktoré Rosetta bude študovať počas svojej vesmírnej púte k cieľovej kométe.
Preskúma asteroid
Vedci predpokladajú, že informácie, ktoré sonda získa, prispejú k lepšiemu poznaniu zloženia a vývoja asteroidov typu E a tiež pomôžu správnejšie interpretovať budúce údaje, získané pozemnými pozorovaniami asteroidov. Ako sme už spomenuli, sonda preletí popri asteroide Steins 5. septembra, a to vo vzdialenosti len 800 kilometrov. Relatívna rýchlosť sondy voči asteroidu bude 8,6 km/h. Prístroje sondy vykonajú množstvo meraní na asteroide. Tieto merania stanoviť chemické a fyzikálne vlastnosti asteroidu, ďalej jeho kinematické vlastnosti (napríklad jeho rotáciu) i vlastnosti jeho povrchu. Prístroje sondy budú študovať aj interakciu medzi solárnym (slnečným) vetrom a asteroidom, ako aj magnetické a elektrické vlastnosti blízkeho okolia sondy a prípadný plyn či prach, obiehajúci asteroid. Vo chvíli, keď sa sonda Rosetta priblíži k asteroidu Steins, bude mať za sebou už 3 700 miliónov kilometrov vesmírneho putovania. Druhým asteroidom, ktorý sonda preskúma, bude asteroid (21) Lutetia, popri ktorom Rosetta preletí v júni 2010.
Tri prelety popri Zemi
Spomeňme ešte niekoľko základných informácií o sonde Rosetta a jej misii. Sonda odštartovala 2. marca 2004 na palube nosnej rakety Ariane 5G, a to z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Počas svojho desať rokov trvajúceho letu k cieľovej kométe sa sonda tri razy vráti do blízkosti Zeme. To sa síce môže zdať čudné, pretože sa tým predlžuje dráha i doba letu, ale má to racionálny dôvod. Najkratšia a najrýchlejšia dráha k určitému vesmírnemu cieľu obvykle nie je energeticky najvýhodnejšia. Oveľa menšie množstvo paliva je potrebné, ak sa dráha zvolí tak, aby sonda preletmi popri zemi "načerpala" energiu na ďalší let (sonda dostane tzv. gravitačný kopanec). Po prvý raz preletela sonda popri naše Zemi 4. marca 2005, po druhý raz to bolo 13. novembra 2007 a po tretí raz to bude 13. novembra 2009. Okrem toho sonda preletela 25. februára minulého roka popri Marse, pričom zhotovila jeho snímky a "nabrala" si energiu.
Pristátie na kométe
K svojmu cieľu, kométe 67/P Churyumov-Gerasimenko, sa sonda priblíži v máji 2014, teda za desať rokov po štarte. Vrcholným bodom "programu" sondy bude vypustenie pristávacieho modulu Philae, ktorý by mal na spomenutej kométe pristáť v novembri 2014. Orbitálny stupeň sondy bude potom kométu sprevádzať až do konca roka 2015, pričom bude na Zem vysielať údaje, prijímané z modulu Philae. Keď sa Rosetta konečne priblíži k spomenutej kométe, bude mať na svojom konte približne 6 500 miliónov vesmírnych kilometrov. Sonda bude vtedy vzdialená od Slnka približne štyri astronomické jednotky (AU), pričom 1 AU zodpovedá 150 miliónom kilometrov (to je priemerná vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou).
Riadia ju z Darmstadtu
Pri štarte vážila sonda Rosetta 3 000 kg, z čoho palivo tvorilo 1 670 kg. Sonda má dva veľké solárne panely s celkovou plochou 64 štvorcových metrov, ktorých maximálny výkon je 850 W. Pristávací modul Philae má hmotnosť 100 kg. Misia Rosetta, ktorá celkovo bude trvať temer 15 rokov, je riadená z Európskeho vesmírneho operačného centra v nemeckom Darmstadte. Pokiaľ bude ešte Enter v novembri 2014 existovať, budeme v ňom o pristáti modulu Philae na kométe 67/P Churyumov-Gerasimenko určite informovať...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
