partaje. Nemcsics je šéfom ANO od decembra 2007, preto jeho zakladateľské úsilie pôsobí podivne.
Zvláštny je aj spôsob, akým Nemcsics zakladá svoju novú "občiansko-liberálnu" stranu. S ponukou, aby do nej vstúpili, oslovil politických odídencov a občianskych aktivistov, a to v rozpätí, ktoré presahuje hranice aj najširšie poňatého liberalizmu. Oslovil totiž odídencov od Mikuša, cez Zahradníka až po Lišku, a aktivistov v rozpätí od Sulíka, cez Pietruchovú až po Chmelára. Niektorí budúcej možnej strane pomohli tým, že jeho ponuku odmietli. Horšie to bude s tými, ktorí Nemcsicsovu ponuku priaznivo zvažujú ako napríklad Juraj Liška a Eduard Chmelár. Prvý je problémový preto, lebo nemá žiadny politický profil, a teda ani liberálny. Druhý z toho dôvodu, že hodnotový profil síce má, ale určite nie liberálny. Zdá sa, že aj v prípade novej strany môže ísť o to isté, o čo išlo aj v časoch SOP a ANO: vytvoriť konglomerát ako-tak známych ľudí, ktorí majú záujem dostať sa do politického života trebárs aj pod hlavičkou strany stredu či liberálnej strany. Na otázku, či môže byť ten istý "koncept" úspešný aj do tretice, treba povedať, že SOP sa presadila predovšetkým vďaka mýtu Schustera, a ANO najmä vďaka Ruskovej televízii. O budúcej novej strane zatiaľ nie je známe, čo by ju mohlo katapultovať z dnešnej 0,1-percentnej podpory pre ANO až do parlamentu.
Pri pohľade na to, ako sa na Slovensku vládlo a vládne, je zrejmé, že krajine by skutočná liberálna strana, programovo brániaca práva a slobody občanov, neublížila. Pravdepodobnosť, že tu taká strana vznikne, je o niečo vyššia, ako to, že ju založí Robert Nemcsics.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
