DANIELA KRAJANOVÁ, KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ
Dostavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach včera získala európske áno. Komisia ale pýta vylepšenia bezpečnosti. Európska Komisia včera po roku zvažovania odsúhlasila dostavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach.
BRUSEL/BRATISLAVA. Pre slovenskú vládu je to úspech. Brusel totiž v stanovisku nepožiadal, aby bola znova urobená štúdia vplyvov na životné prostredie ani postavený taký ochranný plášť reaktora, ktorý zvyčajne používajú elektrárne, ktoré nemali ruských konštruktérov. „Vyvíjali sme všetky potrebné iniciatívy a ja musím s určitou mierou uspokojenia povedať, že po roku vydala Komisia pozitívne stanovisko k dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach," povedal včera Robert Fico.
Zatiaľ čo vláda teraz čaká, že dostavba Mochoviec sa rozbehne, jej investor dostal od Komisie odporúčania ako vylepšiť bezpečnosť Mochoviec.V správe Komisie sa píše, že reaktory navrhnuté investorom „nemajú štruktúru plnohodnotného ochranného plášťa jadrového reaktora". Odporúča prehodnotiť dodatočné úpravy, aby bolo možné odolať potenciálnym zásadným vplyvom z vonkajšieho zdroja napríklad vplyvu úmyselnej havárie malého lietadla.
Nový plášť je nereálny
Ak by Komisia trvala na tom, aby sa v Mochovciach dodatočne vybudoval ochranný plášť, takzvaný kontajment, investíciu by to výrazne predražilo a podľa niektorých odborníkov aj zbytočné. „Bezpečnostný obal by mohol byť kritický pre pokračovanie investície a jej návratnosť," povedal Radovan Ďurana z inštitútu Iness . Zhodne sa s ním aj prezident slovenskej nukleárnej spoločnosti profesor Vladimír Slugeň. „Mochovce podľa mňa už teraz majú plnohodnotný kryt," povedal.
Stanovisko Komisie dáva sčasti za pravdu námietkam hnutia Greenpeace, ktoré dlhodobo požaduje napríklad kompletne posúdiť vplyv elektrárne na životné prostredie. Hoci sa o novej dopadovej štúdii v liste od Komisie nepíše, v Greenpeace sú aj tak skôr spokojní.
„Fakticky potvrdzujú naše výhrady najmä čo sa týka absencie kontajmentu," povedal Karel Polanecký, koordinátor energetickej kampane Greenpeace.
Aj politický krok
Z Bruselu zaznievajú hlasy, že opatrenia Komisie sú aj politickým ústretovým krokom pre ochrancov životného prostredia. „Súčasťou starostlivosti o jadrovú bezpečnosť je samozrejme napríklad možná kritika zelených či rakúskej vlády," povedal zdroj z prostredia Komisie, ktorý nechce byť menovaný.
Ako sa odporúčania Komisie napokon prejavia v praxi, by mal rozhodnúť taliansky Enel. Hovorca Slovenských elektrární, ktorých je väčšinovým vlastníkom, Juraj Kopřiva sa však nateraz k téme nevyjadril.
Ani Enel, ani slovenská vláda však odporúčania Komisie nemusia bezpodmienečne rešpektovať. „Komisia má povinnosť vydať doporučenia, slovenské úrady však nemajú právny záväzok riadiť sa nimi," povedal Ferran Tarradellas, hovorca Komisie pre otázky energetiky. Dodal, že spravidla sa odporúnimi riadia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
