V erbe ich hlavným heraldickým znakom sú dračie zuby, pripomínajúce víťazstvo Vida Bátoriho nad drakom, ktorý žil v Ecsede, ale je to len výmysel. Písomné doklady svedčia, že rod Bátoriovcov v 13. storočí pôsobil v Uhorsku.
Najstarší príslušník rodu Briccius sa spomína už v roku 1279, ktorému kráľ Ladislav IV. daroval majetky a medzi nimi aj Bátor (dnes Nyirbátor), podľa neho majú odvodené meno. Jeho syn Ján sa vyznamenal v bitke pri Rozhanovciach r. 1312, za čo od kráľa Karola Róberta dostal donáciu panstvo Ecsedu v r. 1325.
Čachtická pani
Bolo by veľmi zdĺhavé podrobnejšie sa venovať celému rodu, preto pozornosť sústreďme na Alžbetu Bátoriovú, tzv. Čachtickú pani a jej väzby na Vranov n/Topľou, aj ku hradu Čičava. Rod sa postupne rozvetvoval a vytvorili sa z neho dve vetvy - Bátoriovci z Ecsedu, z ktorej pochádzala Alžbetina matka Anna Bátoriová, druhú tvorila vetva Somoloyovská, z ktorej pochádzal Alžbetin otec Juraj Bátori. Vetva po matke vymrela mužským potomkom v roku 1605 a bol to práve Alžbetin brat Štefan Bátori (iný Štefan Bátori bol bratom matky Anny a bol sedmohradským knieža, neskoršie sa stal poľským kráľom). Starší z rodu, Štefan Bátori, bol Alžbetin prastrýko, ktorý v roku 1530 bol palatínom Uhorska a stál na strane Habsburgovcov. Pomohol Ferdinandovi I. v r. 1526 získať uhorskú korunu a Ferdinand mu za to venoval donáciu hrad Devín. Po jeho smrti v roku 1554 sa palatínom stal Tomáš Nádašdy, otec Františka Nádašdyho, ktorý sa narodil v r. 1562 a stal sa neskoršie manželom Alžbety Bátoriovej.
Alžbeta sa narodila v roku 1560 v Nyibátore. Keď mala 13 rokov zasnúbili ju vo Vranove s 18-ročným Františkom Nádašdym, synom palatína Tomáša Nádašdyho. František sa narodil po 20 rokoch manželstva.
Predkovia Nádašdyovcov prišli do Uhorska z Anglicka ešte v časoch Arpádovcov. Nadobudli rozsiahle majetky a zaradili sa medzi významné magnátske rody. Františkov otec - Tomáš bol humanistom, dobrým otcom a manželom, čo sa nedá tvrdiť o Františkovi. Po otcovej smrti prežíval František detstvo na kráľovskom dvore. Už vtedy sa vyznačoval hrubosťou a drsnosťou a mladý sa vzoprel kráľovi.
Svadobné dary zo zlata
Ôsmeho mája 1575 bola vo Vranove veľkolepá svadba, na ktorej sa podľa písomných dokladov zúčastnilo až 4 500 svadobčanov. Cisár Maximilián sa ospravedlnil a mladomanželom poslal dar - pozlátený krčah za 200 zlatých, cisárovná pozlátenú čašu za 100 a vojvoda Rudolf čašu za 150 zlatých. Bližšie informácie o svadbe sa nezachovali.
Alžbetino veno tvorilo panstvo Ecsedu, Füzer, Vranov, hrad Čičava, Bujak, Fagarosi, palác v Bratislave a Viedni, kaštieľ v Piešťanoch a po smrti brata Štefana aj hrad Devín. Už vtedy vraj Alžbeta vzbudzovala strach. Čachtický hrad s panstvom získala až v roku 1569. Striedavo sa zdržiavala na spomínaných majetkoch a niekoľkokrát prichádzala aj na východné Slovensko do Vranova a na hrad Čičava, ale jej hlavným sídlom bol hrad a panstvo v Sárváre. Bola protestantka a na svojich sídlach sa stretávala s protestantskými humanistami a učiteľmi.
Alžbetin manžel František Nádašdy sa len zriedka zdržiaval doma a o všetko sa starala ona so služobníctvom. Manžel veľa času trávil na bojiskách, alebo vo výkone svojich funkcií. Bol županom v troch stoliciach, magistrom kráľovských koniarov a radcom panovníka. Od roku 1578 sa stal hlavným kapitánom uhorských vojsk. Turci ho prezývali "Čierny beg". Zrejme pre nedostatok času nevedel, alebo nechcel vedieť o počínaní svojej manželky Alžbety.
Pripisujú jej 600 vrážd
Mali tri deti: dcéra Anna sa v roku 1604 zasnúbila s Mikulášom Zrínskym a na jej svadbe bol aj palatín Juraj Thurzo. Mikuláš Zrínsky sa v roku 1608 stal kapitánom vojsk Zadunajska. Dcéra Katarína sa v roku 1610 vydala za Juraja Drugeta z Humenného - župana Zemplínskej stolice a ich svadba bola v Čachticiach. Vtedy vraj zomreli na hrade dve slúžky, čo sa neskoršie vyšetrovalo. Syn Pavol sa oženil až po smrti svojich rodičov v roku 1620.
Hrad Čachtice bol postavený v prvej polovici 13. storočia pre ochranu západných hraníc Uhorska. Od r. 1569 patril Bátoriovcom. V roku 1708 ho dobylo vojsko Františka II. Rákociho a odvtedy je v rozvalinách.
Na hrade žila krvavá grófka, ktorá sa do histórie zapísala vraždami mladých dievčat a historici jej pripisujú až 600 vrážd. Považovaná je za najväčšiu vrahyňu v Uhorsku. Jej príbeh zaujal historikov a literátov doma aj vo svete. Svedčí o tom aj film Juraja Jakubiska.
Na honosnom kočiari sa prevážala grófka aj cez východné Slovensko, kde tiež vraždila. Jej prvá cesta po smrti brata Štefana viedla cez Branisko, a vtedy umučila dve dievčatá. Tri dni ich vozila v koči a pochovala vraj za obcou Široké, kde aj nejaký čas pobudla.
Cisár Matej II. v roku 1610 nariadil palatínovi Jurajovi Thurzovi jej zločiny vyšetriť. Odsúdili ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade, kde v roku 1614 zomrela. Pravda o nej sa už nikdy nevyjasní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
