Minister spravodlivosti nehovorí médiám a ani verejnosti pravdu o svojich kontaktoch s osobou, ktorá bola dôvodne podozrivá, že sa podieľala na organizovanom zločine. O prepise rozhovoru, ktorý potvrdzuje, že mal s Bakim Sadikim priateľský vzťah, Harabin tvrdí, že ide iba o "prepis akéhosi telefonického rozhovoru s S. B. z roku 1994, ktorý však zjavne neobsahuje žiadne skutočnosti diskvalifikujúcema ako sudcu". Minister, ktorý nepriznáva priateľstvo so Sadikim, evidentne nehovorí pravdu. Keby takto zjavne nehovoril pravdu ani počas previerky, tak by to bol dôvod, aby osvedčenie o spoľahlivosti nedostal, lebo zákon hovorí, že "za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore". Vtip je v tom, že Harabin v osobnom či bezpečnostnom dotazníku nepravdivé údaje uvádzať ani nemusel, lebo ani v jednom, ani v druhom tlačive nie je otázka, ktorá by sa preverovaného pýtala, či má kontakty s osobami, ktoré boli alebo sú dôvodne podozrivé z účasti na organizovanom zločine.
Tak ako každá preverovaná osoba, aj Štefan Harabin sa podľa zákona musel vyjadriť "k bezpečnostným rizikám podľa § 14 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností". V tomto paragrafe sa organizovaný zločin explicitne nespomína, takže podľa zákona kontakt s osobami z podsvetia nie je bezpečnostné riziko! Od preverovanej osoby sa požaduje iba vyjadrenie, či "je, alebo bola spoločníkom špiónov, teroristov, sabotérov alebo iných osôb v minulosti odôvodnene podozrivých z takých aktivít". Pretože Sadiki do tejto kategórie nespadá, Harabin v dotazníkoch klamať nepotreboval.
Iné by to bolo, keby NBÚ po Lipšicovej návšteve preveroval, či "na základe nových skutočností" Harabinovi osvedčenie právom patrí. Pri bezpečnostnom pohovore by už minister nemohol tvrdiť to, čo hovorí verejnosti. Ani premiér Fico nehovorí rovnako pred súdom ako pred médiami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
