zločinec si naozaj odslúži trest, ak ho vydá do krajiny, odkiaľ pochádza.
BRATISLAVA. Uplynulo vyše desať rokov, čo Švajčiarsko požiadalo slovenských policajtov, aby dotiahli prípad hlavy narkomafie etnického Albánca Bakiho Sadikiho. Za obchodovanie s drogami ho však nikdy naše súdy neodsúdili. Vďaka zverejnenému prepisu telefonátu sa po rokoch verejnosť dozvedela aj to, že si v roku 1994 tykal s vtedajším sudcom Najvyššieho súdu a súčasným ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom za HZDS.
Na jar tohto roku Harabinovo ministerstvo schválilo žiadosť iného etnického Albánca Rešada Krasniqiho, zapleteného do pašeráctva drog, že si môže odsedieť zvyšok svojho 12ročného trestu v rodnom Macedónsku. Slovenský súd mu vymeral trest v roku 2002. Rešad Krasniqi, alebo Rešad Selimi, ako si hovorí, zatiaľ slovenskú väznicu neopustil. Slovensko čaká na záruky macedónskej strany, že si v prípade vydania zvyšok trestu odsedí.
Macedónsko - korupcia
Macedónsko sužuje ochromujúca 35-percentná nezamestnanosť, systematická korupcia a organizovaný zločin. Posledné voľby tam prebehli pred mesiacom a v niektorých okresoch ich museli opakovať po medzinárodnej kritike za falšovanie výsledkov: voličov zastrašovali, lístky do volebných urien dopĺňali.
Bývalý minister spravodlivosť Daniel Lipšic považuje odovzdávanie väzňov za mimoriadnu záležitosť, ktorá sa stáva "len párkrát ročne", a to len s krajinami, ktoré sú nám blízke, ako napríklad Česka republika. "Nepamätám si ani na jeden prípad, keď bol odsúdený odovzdaný do krajiny, kde by boli akékoľvek pochybnosti."
Hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči povedal, že Krasniqiho odovzdajú, len ak budú mať istotu, že si odsedí zvyšok trestu.
"Ministerstvo spravodlivosti nemá poznatky, že by Macedónsko nedodržiavalo záväzky medzinárodnej zmluvy o odovzdávaní odsúdených osôb z roku 1983." Cieľom zmluvy je podľa neho resocializácia odsúdených väčšine prípadov možno najlepšie dosiahnuť v domovskej krajine odsúdeného.
"Ale pokiaľ nebudeme mať dostatočné záruky (že si Krasniqi odsedí trest), k vydaniu nedôjde," povedal Jurči.
Ministerstvo tvrdí, že každý štát v Európskej únii sa snaží mať na svojom území čo najmenej väzňov, ktorých vydávajú do iných štátov v zmysle medzinárodných dohôd. Slovensko si najčastejšie "vymieňa" odsúdených na výkon trestu s Českom a naopak. Štatistiku vraj ministerstvo nemá.
Prišli v 80. rokoch
V 80. rokoch začali na Slovensko prichádzať albánski prisťahovalci, občania vtedajšej Juhoslávie. Táto prvá vlna zvyčajne zakladala kaviarne, zmrzlinárne a cukrárne, alebo dovážali odevy, autá a elektroniku. Ďalšia silná vlna dorazila po vypuknutí vojny v Juhoslávii začiatkom 90. rokov, keď za Albáncami na Slovensko dorazilo mnoho ich rodinných príslušníkov. Vtedy sa u nás už Albánci aj podľa našej polície začali zaoberať obchodom s drogami.
Významná časť ziskov putovala domov do Kosova a Macedónska a za peniaze sa nakupovali zbrane pre bojujúcich Albáncov. Slovensko sa tak stalo spojivom na "balkánskej trase", po ktorej putoval heroín z Afganistanu do Turecka a potom cez Kosovo a Macedónsko cez Slovensko do západnej Európy. Etnickí Albánci, ktorí pracovali na balkánskej trase, boli zvyčajne riadení z Kosova alebo Švajčiarska, kde žije asi 200-tisíc Albáncov.
Časopis Jane's Intelligence Digest v roku 1998 napísal, že 70 percent heroínu, ktorý sa dostal do Nemecka a Švajčiarska, prichádzal cez Albánsko alebo albánske komunity v Macedónsku a Kosove. Na Slovensku nebola albánska komunita nikdy veľká a aj dnes ich u nás žije len niekoľko stoviek, odhadujú samotní členovia komunity.
Albánski zločinci na Slovensku boli v tomto období v neľahkej situácii, s ktorou si poradili. Udržiavali dobré vzťahy s domácimi mafiánskymi skupinami, aby mohli robiť obchody, a oproti slovenskému podsvetiu sa im podarilo oveľa lepšie sa spriateliť so sudcami, policajtmi, politikmi a štátnymi predstaviteľmi, aby sa vyhli trestným stíhaniam a deportáciám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
