Mafia, obchodujúca s drogami, sa vždy snaží udržiavať priateľské vzťahy s políciou a súdmi. Platí to aj na Slovensku.
BRATISLAVA. Prvý veľký albánsky drogový boss v Bratislave bol Nedžad A., alias Samko, pôvodom z Macedónska, ktorého našli zavraždeného v roku 1994 v moteli Evona na bratislavských Zlatých pieskoch.
Koncom 90. rokov na Slovensku prišiel narkobarón Nedzedin Zeka. V Nemecku ho hľadali v roku 1998 za pašovanie 170 kíl heroínu, no usadil sa v Bratislave a bol spolumajiteľom obchodu s topánkami Italy Store. V apríli 1999 sa Zekovi podarilo utiecť zo súdnej siene v Prahe, u nás na Slovensku unikol v júli 2000 zo svojho obchodu pri razii 20-členného slovenského protidrogového komanda.
Sadiki je známy kontaktmi
Ku "košickému krídlu" albánskych drogových operácií patrili postavy ako Fadil Pasjača, komplic slovenského mafiánskeho bosa Karola Kolárika. Vlády na východe sa ujal po tom, čo Kolárika v roku 1999 zavraždili. S príbuznými Besom a Ramom vlastnil Fadil diskotéku Havana a veľkoobchod Donat v Košiciach a údajne bol zapletený do kšeftov s kradnutými autami, pašovania narkotík a úžerníctva. Zavraždili ho krátko po Kolárikovi vo februári 2000.
Polícia na východe dobre pozná aj Safeta Hyseniho, údajne spoločníka košického mafiánskeho bosa Dušana Borženského. Hyseniho postrelili, keď si vynucoval výpalné v predajni trebišovských potravín. Polícia ho zatkla vo februári a obvinila z vydierania v inom prípade. Polícia sa nazdáva, že Baki Sadiki z Novej Lesnej vo Vysokých Tatrách patrí ku "košickému krídlu", oveľa silnejšiemu ako bratislavské - domáca východniarska mafia totiž bola slabšia.
Sadiki mal povesť muža, ktorý vedel zariadiť čokoľvek cez rozsiahlu sieť kontaktov. Poznali ho všetky slovenské bezpečnostné zložky: polícia, SIS, colníci. V Starom Smokovci dokonca založili pobočku Národnej protidrogovej jednotky s dvoma zamestnancami, aby sledovala jeho akcie.
Policajné výzvy
Okrem jazykovej bariéry, ktorá sťažuje bezpečnostným zložkám sledovať albánske kriminálne skupiny, musí polícia zápoliť aj s krutým rodovým charakterom albánskej kultúry, čo takmer úplne znemožňuje zvonka preniknúť do ich komunity.
Albánci, ktorých vypovedali z jednej krajiny v regióne, si často zmenia meno a totožnosť a pokračujú v susednom štáte. Etnickí Albánci úspešne získavajú prebehlíkov spomedzi sudcov a policajtov. V januári 2000 napríklad polícia v Košiciach našla Ragipa K., alias Džekyho, o ktorého deportácii rozhodol súd už v roku 1995, no ďalej žil v Košiciach s družkou - nedávno sa jej narodili dvojičky. Sudca okresného súdu ho však odmietol vziať do väzby. Ten istý sudca odmietol deportovať Fadila Pasjaču na jeseň 1999, keď Pasjača napadol policajta. Džeky medzičasom zmizol.
Autor: tom
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
