to, čo by robiť nemal.
Obdobie od Izákovho nástupu považujú ochranárske organizácie za jedno z najhorších pre životné prostredie od vzniku republiky. Zákony, ktoré sa za dva roky prijali, boli poslaneckými návrhmi, takže neprešli odbornou oponentúrou ani pripomienkovým konaním. Podľa toho aj vyzerajú. Minister nekládol odpor "budovateľskému úsiliu" svojich kolegov vo vláde, takže jeho rezort pôsobí dojmom, že je podriadenou organizáciou hospodárskych ministerstiev. Keď vláda žalovala Európsku komisiu za kvóty na emisie, minister sa pridal ku kolegom, čím sa aj on zasadil za to, aby sa tu mohlo viac znečisťovať. Kto si spomenie na Tatry a na to, čo sa v nich dialo, tak sa nečuduje, že v ochranárskom prostredí je zhoda o nešťastnom období taká široká.
Po počiatočnom období ticha si médiá všimli ministra až vtedy, keď vyšiel najavo rozsah personálnych zmien, ktoré vykonal, alebo umožnil. Pre veľký počet ľudí z rezortu obrany, ktorí prišli na uvoľnené miesta, týždenník Žurnál písal o Ministerstve obrany prírody. Zistenie, že Jaroslav Izák postupuje podľa straníckeho a personálneho kľúča, sa potvrdilo aj pri rozdeľovaní prostriedkov z fondov ministerstva. Týždenník Týždeň v máji napísal, že z 18 obcí, ktoré dostali peniaze z eurofondov, malo až osem z nich starostov z SNS. Šestina všetkých úspešných uchádzačov o dotáciu z environmentálneho fondu pochádza z okresu Prievidza. Slovenskomá 79 okresov, ale dotácie išli tam, kde je minister okresným šéfom SNS. Skutočnosť, že dotáciu dostal aj poslanec SNS v parlamente a šéf štátnych lesov z HZDS, nasvedčuje tomu, že Jaroslav Izák si ako minister žiadny horný limit pre svojvôľu nestanovil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
