Prvý baret Noeho objav a pralinka kuchárov omyl
Ľudia a veci, i pojmy, ktorými sa označujú, patria úplne samozrejme k sebe a my nauvažujeme nad tým, kde sa vzali a odkedy ich ľudstvo pozná. Málokto si láme hlavu napr. pri obliekaní nohavíc, kto vymyslel tento neodmysliteľný kus odevu nielen mužov, a ďalšie odevné súčiastky, bez ktorých by sme chodili ako Adam a Eva.
Fajčiari! Po kom sa zapísal do histórie tejto zničujúcej činnosti pozostávajúcej z fajčenia tabaku, výraz nikotín? Kto dal meno čokoládovému bonbónu - pralinke a kde vznikla prikrývka hlavy - baret, ktorý v súčasnosti používajú armády mnohých krajín? Ani dnešní mecenáši umenia nerozmýšľajú, prečo tak označujú ich, ktorí umenie podporujú.
Vymysleli ich Nomádi
Začnime tou najpotrebnejšou súčasťou oblečenia - nohavicami. Francúzska sociologička Lamence Benaimová tvrdí, že nohavice vznikli iba preto, aby mohli muži viesť vojny. Podľa nej, aj historikov módy, ich vymysleli Nomádi. Prví sa do nich obliekli a pri svojich bojových prepadnutiach z nich urobili bojový odev. Potom nohavice prijali Peržania, po nich postupne iné národy. Gréci aj Rimania sa im dlho bránili a prijal ich iba Macedónec Alexander Veľký. Stali sa synonymom vojny v staroveku. Stredoveké nohavice boli akýmisi pančuchovými nohavicami, lebo zároveň pokrývali aj chodidlo muža. Každá nohavica bola ušitá osobitne a k pásu sa priväzovali. Nemali vrecká, preto muži nosili mešce okolo pása. Starovek nepoznal spodnú bielizeň a nosili sa naraz 2 - 3 tuniky, oblečené na sebe. V 15. storočí boli nohavice také tesné, že sa na nich museli robiť rázporky a šnurovanie. Vznikol rázporok s príklopkou. Čo považovali mravokárcovia za necudné. Strih nohavíc sa menil, tiež odlíšil spoločenské vrstvy, i dvorský predpísaný strih, kde sa príklopka vypchávala a ozdobovala hodvábnymi stuhami. Nohavice boli naberané, poprestrihované rovnako ako aj rukávy a kabátce a mali krátku ******* prikrývajúcu dĺžku. Postupne sa predlžovali, hore zužovali, takže prestali mať tvar akýchsi vypchatých gúľ.
Zákaz nohavíc
Nohavice spôsobili menšiu vojnu, aj keď už neboli jej synonymom. Bolo to v 30. rokoch 20. storočia, keď si ich začali obliekať ženy. Prvá odvážna priekopníčka tejto módy bola Mária Magdaléna von Losch, ktorá bola známa ako Marléne Dietrich, ktorá sa v nohaviciach objavila v Paríži. Mesto bolo známe v Európe svojím voľnomyšlienkárstvom, no polícia ju zatkla pre poburovanie verejnosti.
Vo Francúzsku boli nohavice zakázaným odevom pre ženy. Zákonom ešte z obdobia vlády Napoleona. boli povolené aj výnimky na základe písomnej žiadosti. Ak si ich chcela žena obliecť, musela presne uviesť dátumu a dôvod. Špeciálne povolenia boli vzácnosťou až do roku 1909 kedy prijali Francúzi dekrét, povoľujúci ženám nohavice iba pre jazdu na bicykli a na koni. Moderné športy - automobilizmus, lyžovanie, golf, cyklistika, turistika si vynútili nohavice ako športové oblečenie žien. Módny návrhár Hermes vytvoril nohavice pre golfistky a Modanne Chanel zaviedla módu tzv. námorníckych nohavíc.
Praotec Noe v barete
Podľa dávnej legendy to naj bol praotec Noe, ktorý si vyrobil ako prvý túto pokrývku hlavy z rúna zvierat, ktoré boli na jeho arche. Mala ho chrániť proti vetru, dažďu, zime, aj slnečnej páľave. Tie isté dôvody ako biblického Noeho viedli k hľadaniu viacúčelovej ochrany hlavy aj baskických a beamských pastierov. Vlnený baret mal také vlastnosti, že sa stal univerzálnou prikrývkou hlavy od panovníkov po roľníkov v gotike, renesancii aj baroku. Vlastnosti vlneného baretu vzbudili záujem vojakov. V 18. storočí tmavé barety nosili aj severoamerickí rangeri pri bojoch s Indiánmi a Francúzmi. O obecné rozšírenie baretov vo vojenských kruhoch sa zaslúžila anglická armáda, ktorá ich začala používať od r. 1924.
Nikotín má meno veľvyslanca
V roku 1560 podal francúzsky veľvyslanec v Portugalsku Yean Nicot de Willemain kráľovnej Kataríne Mediujskej niekoľko sadeníc tabaku pre jej kráľovské skleníky. k nim pribalil aj usušené tabakové listy s popisom ich účinkov a s návodom na použite, teda nie na fajčenie, ale na vdychovanie rozdrvených listov. Spočiatku po dovoze tabaku Kolumbom po objavení Ameriky sa tabak šňupal a používal ako liečebný prostriedok proti migréne. Nicot v tom čase nemohol ani len tušiť, že jeho meno vojde do dejín a že po ňom pomenujú alkaloid nikotínu a rastline dajú latinský názov Nicotiana tabacum.
Keď Kolumbus objavil Ameriku, tejto rastline - tabaku - nevenoval takú pozornosť, ako zlatu. No jeho spoločníci áno a hneď od vylodenia na novom kontinente sa stali náruživými fajčiarmi. Fajčenie sa rozšírili medzi osadníkmi aj prisťahovalcami a lode, ktoré sa plavili z nákladom späť do Európy, priviezli do Španielska i Portugalska prvý tabak. Do ďalších európskych štátov sa dostal vďaka spomenutému veľvyslancovi Nicotovi de Willemainovi.
Z nešťastnej náhody vznikli pralinky
Pripomenieme najprv vznik sendvičov podľa grófa zo Sandwichu - Y. E. Montaga, náruživého hráča bridžu, ktorý od stolíka nevstal ani na obed. Preto sluha vymyslel pre neho studený obed pozostávajúci z plátku pečenej hovädziny medzi dvoma krajcami chleba. Mal veľký úspech a rozšíril sa po celej Británii. Spočiatku bol výsadou aristokratov a sendviče podávali aj na kráľovskom dvore. Podľa Sandwicha ktorý bol aj vrchným veliteľom námorníctva pomenoval kapitán Yames Cook jedno súostrovie, ktoré objavil r. 1775.
Náhodou vznikli aj čokoládové bonbóny - pralinky. Bola to nešťastná náhody, keď kuchár francúzskeho vojvodu z Plessis - Praslen 1598 - 1767, prevrátil kotlík s karamelom do hrnca s mandľami. Nezostávalo nič, iba povyberať karamelom obalené kúsky a ponúknuť vojvodovi. Bol nimi taký nadšený, že ich odvtedy musel kuchár takto pripravovať aj pre hostí a vojvoda dal glazovaným mandliam svoje meno Praslin t.j. pralinky ("s" sa nevyslovuje). O sto rokov zlepšili recept v belgických čokoládovniach a vďaka nim označujeme dnes pralinkami čokoládové bonbóny, naplnené karamelom a pomletým kandizovaným ovocím alebo višňou v alkohole.
Mecenáš z augustového vládnutia
Každý, kto prispeje na kultúrnu činnosť, sa môže v širšom slovazmysle považovať za mecenáša. Dvoran, priateľ a spolužiak cisára Augusta Gaius Cilnius Malcenas (asi 7. - 8. stor. pred n. l.) bol vzdelaný muž, dobrý bojovník aj finančník, zberateľ umeleckých predmetov, podporovateľ literatúry a umenia. Počas Augustovej neprítomnosti ho zastupoval v spravovaní impéria Virgilius, Horatius a Propenius boli jeho chránencami a venovali mu niektoré svoje diela. Maecenas sa stal natoľko známy svojou pomocou, až sa jeho meno stalo súčasťou bežného jazyka. V tomto význame ho použil francúzsky básnik Clément Marot v r. 1526 a tento výraz sa používa aj v súčasnosti na celom svete.
Aj keď sme nevymenovali žiadne bombastické udalosti, ale iba niekoľko bežných maličkostí, vidíme, že aj ony môžu mať zaujímavý pôvod a sú súčasťou našej minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
