1249 ako villa Mihal. V r. 1335 mali až päť ulíc a uličiek s pomenovaním a jedna z nich - Slovenská sa volala tiež obcou a to aj v 15. storočí.
Pred 5 tisíc rokmi putovali neolitickí roľníci okolo Laborca a usadzovali sa na vyššie položených miestach okolo rieky. K takým patrila aj lokalita Hrádok v Michalovciach.
Presvedčivé nálezy
O osídlení svedčia archeologické nálezy nájdené na začiatku 20 stor.: sekerky, pracovná nástroje z bsidiánu, zvyška keramiky, ktoré patrili ľudu s východnou lienárnou keramikou obdobia bukovohorskej kultúry. Našli sa tam aj artefakty z mladšej doby bronzovej - sekerka, paldát, časti šperkov, kosáky a iné predmety. Nechýbali ani nálezy zo staršej doby železnej, ale aj mladšej, z obdobia halštátskej kultúry.
V okolí Vihorlatu boli objavené strediská kultúry z doby rímskej, ale dlho chýbali svedectvá o prítomnosti našich predkov Slovanov. Tie sa našli na pravom brehu Laborca pri výstavbe hypermarketu Tesco o čom svedčí kamenná sakrálna rotunda.
Najstaršia písomná zmienka o meste pochádza z listiny prepošta Tomáša a Budínskej Kapituly z r. 1244, keď Peter, syn Sobeslava daroval veno svojej dcére Kataríne, ktorá sa stala manželkou Jakova. Vtedy jej daroval časť svojho panstva - revištianský majetok, ktorý od michalovského delil Stretavský potok. To len dokazuje, že usadlosť vznikla už oveľa skôr. Zachovala sa aj iná listina z roku 1056, ale historici ju považujú za falzifikát nakoľko mala zvýrazňovať starobylosť mesta a rodu Szarayovcov.
Stredoveká usadlosť z ktorej sa vytvorili dnešné Michalovce sa začala formovať okolo hradu, ktorý v r. 1358 dali Szarayovci prestavať a na tomto mieste mali svoje sídlo približne sedemsto rokov, až do roku 1944.
Michalovce nadobúdali práva a výsady, ale stále ostali až do zrušenia poddanstva v Uhorsku len poddanským mestečkom. v r. 1346 to bolo právo vyberať v meste mýto, r. 1374 právo usporiadať sobotné trhy a v r. 1399 aj výročný jarmok. V roku 1416 Michalove nadobudli mestské výsady a Ján Huňady im v r. 1440 priznal právo usporiadať v meste až dva jarmoky (2. 2. a 5. 11.). Sobotné trhy boli preložené na utorok .
Zbojnícke družiny
Prví nemeckí kolonisti (hostia) sa usadili v druhej polovici 13. storočia na dnešnej Hlavnej ulici. Podľa etník sa v meste formovali prvé mestské ulice.
za Szarayovcov bol miestny ľud zbedačovaný, čo spôsobovalo časté vzbury poddaných, ktoré boli príznačné príchodom bratríkov, vystúpením zbojníckej družiny Fedora Hlavatého a na začiatku 17. stor. povstaním Petra Časára. Ten sa pri vypočúvaní priznal, že v meste uskutočnil niekoľko prepadov. Život v meste ovplyvňovali stavovské povstania a najviac ho postihlo posledné pod vedením Františka II. Rákociho, kedy boli poškodené aj niektoré sakrálne pamiatky. Michalovce neobišlo ani roľnícke (cholerové) povstanie v r. 1831.
V r. 1358 mali Michalovce 157 usadlostí. Z remeselníkov to boli štyria tkáči, štyria obuvníci, dvaja kováči a ďalší štyria remeselníci. prvý cech obuvníkov vznikol v meste v r. 1651, cech krajčírov, gombičkárov a kožušníkov v r. 1674 a cech čižmárov a mäsiarov v r. 1698.
Michalovce sa nachádzajú na východnom mieste, na známej Laboreckej ceste, ktorá vedie údolím rieky až do Poľska a práve ona zohrávala dôležitú úlohu pri vzniku remesiel, obchodu a povozníctva v meste. Okrem nej cez Michalovce smerujú cesty od Košíc a Prešova, kde sa spájajú a pokračuje ďalej do Užhorodu a odtiaľ až do Ľvova. K ďalšiemu rozvoju mesta prispela aj výstavba železničnej trate z Miškovca, cez Košice, Michalovce, Humenné a údolím Laborca až do poľského mestečka Przemysl. Aj napriek tomu mesto si stále zachovalo poľnohospodársky charakter.
Povojnový rozvoj
Zrušením poddanstva v Uhorsku v roku 1848 sa menili pomery aj v Michalovciach. Pôvodné zemepánstvo sa zmenilo na veľkostatok, ktorý v tom čase spravovala Mária Szarayová, rod. Valdštajnová. Po jej smrti ho ďalej spravoval Anton Szaray, ktorému pripisujú rôzne aktivity spojené s výstavbou technických zariadení v meste, ktoré poskytovali pracovné príležitosti pre tamojšie obyvateľstvo. Veľkostatok aj keď bol rôznymi opatreniami okliešťovaný, zotrval v držbe Szarayovcvo až do roku 1944.
Michalovce po druhej svetovej vojne zaznamenali obdobie najväčšieho rozvoja mesta a okolia. Z malého poddanského mestečka sa z neho stalo "živé srdce Zemplína". Vyrástli tam priemyselné a poľnohospodárske závody. Zo starých tam ostal len szarayovský pivovar. Bola vybudovaná mliekáreň, sladovňa, hydinárske závody, strojárske závody, elektrotechnický priemysel, závody na výrobu stavebných hmôt a i. Realizovali sa zariadenia potrebné pre infraštruktúru hospodárskeho, spoločenského a športového života. Z bývalého rozsiahleho szarayovského veľkostatku vzniklo niekoľko menších a modernejších podnikov, rozrástla sa sídlisková výstavba a Michalovce sa zmenili za polstoročie na nepoznanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
