Futbal narušiteľov
Keď sa v krčme pobijú konzumenti alkoholu jednej národnosti, tak je to iba výtržnosť. Ak dvoch, tak z ruvačky hneď môže byť národnostný incident. Keď si futbaloví fanúšikovia Trnavy a Slovana dávajú primitívnym spôsobom najavo, ako veľmi sa nemajú radi, tak tým narušujú iba verejný poriadok. Ak si to isté dávajú najavo fanúšikovia Trnavy a Dunajskej Stredy, tak prispievajú k narušeniu vnútorného poriadku, ktorý sa nebude dať obnoviť rovnako rýchlo, ako pokoj na štadióne a v priľahlých uliciach.
Sociológovia hovoria, že v dobre fungujúcich spoločnostiach majú ľudia viaceré kolektívne identity, ktorých koexistencia sa považuje za prirodzenú, a preto nie je problematizovaná. Čo preložené do zrozumiteľnejšej reči znamená, že to, či je niekto Slovák, Maďar, Róm, alebo Rusín, nie je a nemá byť pre samotnú osobu a ani pre jej okolie jedinou identitou, na ktorú sa dajú zredukovať. Každý, kto sa nejakým spôsobom podieľa na tom, aby k takej redukcii došlo, narúša vnútorný poriadok multietnickej spoločnosti. Takými narušiteľmi sú na Slovensku nielen jednotlivci, ale celé politické strany, občianske združenia i rôzne neformálne skupiny. Ako sa ukázalo, môžu k nim patriť aj futbaloví fanúšikovia. Stačí, ak svoju "prirodzenú" neznášanlivosť, ktorú dávajú najavo voči všetkým ostatným klubom, vyjadria nacionalistickým slovníkom, a tak ju na tribúnach aj vykričia.
Hoci fanúšikovský nacionalizmus je súčasťou toho, čomu odborníci hovoria banálny nacionalizmus, jeho miestne prejavy a dôsledky celkom banálne byť nemusia. V telegenických časoch, keď sa médiami šíri najmä to, čo je vizualizované, dostane nacionalizmus veľmi fotogenickú podobu. Záznamy z toho, čo sa dialo na štadióne v Dunajskej Strede, oslovia aj ľudí, ktorých "politici-narušitelia" obvykle veľmi neoslovujú. Z prvých reakcií tohto širšieho publika je zrejmé, že sú až príliš poznamenané tým, čomu politológ Michal Vašečka hovorí etnický determinizmus: Kto sa kam zaraďuje, tak to aj hodnotí.
Problém je, že jediný účinný nesúhlas s nacionalizmom tých "druhých" sa dá vyjadriť iba nesúhlasom s nacionalizmom "svojich".
Americký politik
Ťažko povedať, ako sa európski fanúšikovia Barack Obama SuperStar vyrovnajú so zistením, že ich idol nedokáže priložením ruky liečiť chromých a slepých. Podľa osláv, aké mu usporiadali, to pre niektorých bude krutá rana. Aj realistickejšie zmýšľajúcim však môže byť ťažko na duši, keď časom spoznajú, že je Obama nielen pragmatický politik, ako väčšina jeho kolegov z civilizovaného sveta (aj keď trochu charizmatickejší a inšpiratívnejší), ale že je to navyše do špiku kostí politik americký. Ak si bude musieť vybrať medzi reálne alebo zdanlivo protichodnými americkými a európskymi záujmami či aspoň pocitmi Američanov a Európanov, nebude váhať. Lebo nebude môcť váhať.
Ani počas predvolebnej kampane napríklad nemôže ignorovať, že najmä v posledných rokoch v Amerike výrazne prevládlo presvedčenie, podľa ktorého sú Európania nevďační "bezpečnostní príživníci". Neustále frflú na amerických kovbojov hrajúcich sa na svetových policajtov a zároveň po nich zdesene volajú, keď pred nimi stojí hrozba, ktorú by síce mohli riešiť aj sami, museli by však byť jednotnejší, odvážnejší či aspoň ochotní to zaplatiť. Ak sa chce doma stať prezidentom a riešiť problémy sveta súbežne s tým, že odľahčí americkým vojakom, musí ukázať, že jeho iný prístup k Európe neznamená slabosť. A presadzovať americké záujmy aj voči nej síce slušnejšie, ale rovnako rozhodne, ako jeho predchodca. Niekedy dokonca aj tvrdšie, ak bude pokračovať v tradičnej hospodárskej politike demokratov presadiť ochranárske opatrenia, ktoré nás rozhodne nepotešia.
Európski politici to chápu lepšie než ich voliči a sú voči Obamovi zdržanlivejší. Boli by právom radi, ak by mala Amerika šéfa, ktorý im nebude tak silno ako Bush dávať najavo, že sú menším bratom, na názore ktorého príliš nezáleží. Dobre však chápu, že táto minca má aj druhú, menej príjemnú stranu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
