Novoveké hry

Sportnet|29. júl 2008 o 00:00

Po storočiach zákazu zelená športovému novoveku Modernú olympijskú éru začali v Aténach bez žien, ale po boľačkách Hry vo veľkom štýle sledoval

Po storočiach zákazu zelená športovému novoveku

Modernú olympijskú éru začali v Aténach bez žien, ale po boľačkách Hry vo veľkom štýle sledoval Londýn

Pätnásť storočí to je v dejinách ľudstva úctyhodné obdobie a prezrelý čas na zabúdanie. Napriek tomu v roku 1894 na parížskom kongrese navrhol francúzsky barón Pierre de Coubertin po zakázaných "pohanských" olympijských hrách vytvoriť moderné, novoveké, čo malo medzi prítomnými veľmi priaznivý ohlas a zapálilo srdcia všetkých. Čomu však mnohí vtedy ešte neverili, stalo sa v kolíske olympizmu skutočnosťou. Po prekonaní najväčších ťažkosti 6. apríla 1896 grécky kráľ Juraj I. na štadióne oznámil: "Vyhlasujem I. aténske medzinárodné olympijské hry za otvorené."

KOŠICE. Keď v roku 1893 vyhlásilo Grécko hospodársky bankrot, zdalo sa za veľmi nepremyslené určiť o rok na to premiéru letných OH práve do tejto krajiny. Lenže tak velila tradícia. Na prekvapenie všetkých nielenže prekonala najväčšie prekážky, ale na otvárací ceremoniál zaplnilo 60 tisíc divákov hľadisko do posledného mesta.

Po bankrote sviatok

Popri veľkých ováciách však organizátorov sklamalo, že z 34 pozvaných krajín prišlo nakoniec len 12. Do súťaži zasiahli iba muži, čo v tých časoch zasa veľmi neprekvapilo, lebo ženský šport nebol v tých rokoch pomaly ani v plienkach. Preto do bojov vyrukovalo len 311 športovcov. Od prvej chvíle začala Hrám vládnuť atletika. Kráľovnej športu najviac zalichotil Američan Róbert Garret, ktorý okrem dvoch zlatých získal aj striebornú a bronzovú medailu, Štyri zlaté, teda najviac, vybojoval nemecký gymnasta Carl Schuchman, ale najviac medailí si odviezol jeho krajan Weingärtner, ktorý si do poltuctového balíčka zabalil tri zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Z najcennejšieho kovu získali najviac Američania, ale jasne zvíťazili Gréci, ktorých zdobilo 47 ocenení 10 v zlatom, 19 v striebornom a 18 v bronzovom vydaní. Preto sa s 86 bodmi stali jasnými víťazmi, veď Američania na druhom mieste získali takmer o polovici menej a Nemci dokonca len 30,5 b. Pochopiteľne, nechýbal ani maratón, a keď na prvých dvoch miestach skončili Gréci na čele s víťazným Spyridonom, výbuch nadšenia nemal konca-kraja. A úspech Hier, na ktorých okrem atlétov súťažili plavci, športoví gymnasti, cyklisti, vzpierači, zápasníci (v jednej disciplíne bez rozdielu hmotnosti), v šerme, športovej streľbe, vo vzpieraní a v tenise, bol zaručený.

V Paríži päť mesiacov

Na druhých Hrách bolo pod Eifelovou vežou všetkého viac. Predovšetkým prišlo štvornásobne viac športovcov, po prvý raz aj 12 žien a účastníci mali na výber súťaže v 18 odvetviach a 87 disciplínách. V poli 21 krajín mali Francúzi 872 štartujúcich, teda viac ako ostávajúce štáty dovedna. Česi absolvovali premiéru so šiestimi športovcami, medzi ktorými bola jedna žena a Uhorsko so 17 mužmi. A práve tenistka Rosenbaumová bola z českej výpravy najúspešnejšia, lebo ju dekorovali bronzom v dvojhre a v zmiešanej štvorhre s Američanom Wardenom. Tretiu, ale jagavejšiu striebornú medailu získal atlét František Janda Suk výkonom 35,25 m, kým víťazný Maďar Bauer hodil svoj disk o 79 cm ďalej. Z komerčných dôvodov bola olympiáda v čase výstavy, ale nepriniesla túžobný efekt. Prišlo na ňu síce dosť športovcov, ale začínajúc organizáciou všetko škrípalo. Hoci po aténskych hrách nadšený grécky kráľ Juraj I si želal opakovať oslavu športu vždy na jednom mieste, všetci túto ponuku odriekli, lebo raz by viedla ku krachu. A prečo Hry boli takéto dlhé? Kvôli súťažiam v jachtingu. V nich mali víťazné lode sľúbené 8000 frankov, takže prvé trhliny v známych Coubertinových slovách "Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa" tu niekde mali svoj zárodok. Informovaná svetová tlač o parížskej olympiáde písala ako o fiasku, a možno mohlo to dopadnúť ešte horšie, keby už prvé Hry boli podľa želania Francúzov v ich hlavnom meste.

Fiasko po americky

"Z dobrodružstva v roku 1900 nevyšiel olympizmus nijako oslabený," napísal vo svojich pamätiach Pierre de Coubertin. Rýchlo však MOV musel určiť ďalšieho organizátora. Nahlas sa začalo šuškať o Amerike. A stalo sa tak v roku 1901, keď poverenie dostalo Chicago, ale nakoniec muselo ustúpiť mestu St. Louis, ktoré našlo podporu v prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi. Tak sa nakoniec chopilo taktovky, ale za akú cenu? Organizátori totiž nesplnili svoje sľuby, do Európy neprišla americká loď pre účastníkov OH, takže napokon 42 športovcov z Maďarska, Nemecka, Nórska, Rakúska, Grécka, Švajčiarska a V. Británie sa podpísalo pod celkove slabú účasť, ktorá bola len o niečo vyššia, ako pred ôsmimi rokmi v Aténach. Na športoviskách sa predstavilo 466 pretekárov USA, kým z ostatných kontinentov iba 98. Preto usporiadateľská krajina získala 208 medailí, kým ostávajúce spolu iba 42, a to napríklad Nemcov reprezentovali aj ľudia, ktorí už dlhšie žili a pracovali za veľkou mlákou.

Prvý olympijský štadión

Na prípravu hier v roku 1908 mal Londýn necelé dva roky. Pre mnohých to bol veľmi krátky čas, ale Angličania dokázali vybudovať stánok s hľadiskom pre 100 tisíc divákov, ktorý zodpovedal olympijským kritériám aj na ďalšie desaťročia. Pri slávnostnom nástupe 13. júna za červeno-bielou vlajkou kráčala 18-členná výprava, zatiaľ čo šesť slovenských športovcov štartovalo opäť v drese Uhorska. Z našich boli najúspešnejší šermiari. Bronzovú medailu si vybojovalo v šabli nielen české družstvo, ale v súťaži jednotlivcov aj Vilém Goppold, používajúci neoprávnene prívlastok "z Lobsdorfu". Pokoril viac ako 30 súperov a vo finálovej šestici stálo proti nemu päť Maďarov, z ktorých jeden bol vlastne o niečo neskôr strieborný Slovák a trebišovský rodák Béla Zulawsky. Dodajme, že po aténskom znovuzrodení boli londýnske hry o 12 rokov neskôr ako veľkou športovou, tak aj spoločenskou udalosťou. Tam si MOV vybudoval pevné a neotrasiteľné postavenie, čoho dnešok je neklamným dôkazom.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Novoveké hry