zranilo. Išlo o najkrvavejší útok v krajine od roku 2003, keď pri samovražedných atentátoch v Istanbule prišlo o život 63 ľudí.
ISTANBUL. Prvá, slabšia nálož vybuchla v odpadkovom koši. Druhá explózia nastala o niekoľko minút neskôr a asi o 40 metrov ďalej v čase, keď sa na mieste prvého výbuchu začali zhromažďovať ľudia, aby pomohli zraneným.
Medzi obeťami aj päť detí
Podľa istanbulského guvernéra Muammera Gülera polícia výbuchy stále vyšetruje, vyslovil však podozrenie, že na útoku sa podieľala "separatistická organizácia", čo je zrejmou narážkou na kurdských extrémistov. Podľa jeho slov je medzi obeťami aj päť detí. Turecké médiá rovnako uvádzajú, že útok sa javí ako pomsta za operáciu proti zakázanej Strane kurdských pracujúcich (PKK).
Premiér obvinil kurdských rebelov
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan z dvojitého bombového útoku separatistických kurdských rebelov nepriamo obvinil a nazval ho "cenou" za intenzívne zákroky proti rebelom v Turecku a susednom Iraku. "Bohužiaľ, cena (za vojenské akcie) je vysoká. Incident z minulej noci je toho dôkazom," povedal premiér na mieste nešťastia, kým obyvatelia kričali "Dole s PKK!". Ako ďalej dodal, zodpovední spravodlivosti neuniknú.
Konflikt si vyžiadal 40-tisíc životov
Ankara od konca minulého roku stupňuje boj proti kurdským separatistom, ktorí zo svojich základní v severnom Iraku pravidelne ohrozujú Turecko v rámci boja za autonómiu. Konflikt si od roku 1984 vyžiadal okolo 40-tisíc životov. PKK považujú za teroristickú organizáciu Spojené štáty i Európska únia (EÚ). Kurdskí separatistickí militanti však účasť na nedeľňajšom útoku odmietli. "Kurdské oslobodzovacie hnutie do tohto útoku zapojené nie je," uviedol veliteľ povstalcov Zübeyir Aydar pre spravodajskú agentúru Firat. Podľa jeho slov boli atentáty dielom "zlých síl", ktoré uskutočnili v čase, keď Najvyšší súd pojednáva o zákaze vládnej strany pre jej islamské korene. Cieľom malo byť vyprovokovanie chaosu a urýchlenie pádu Erdoganovho kabinetu.
Ústavný súd rokoval o zákaze činnosti ďalšej strany
Turecký ústavný súd včera pojednával o návrhu zakázať činnosť populárnej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) premiéra Erdogana na základe obvinenia, že strana s islamskou minulosťou ohrozuje sekulárne zriadenie krajiny. Podľa niektorých právnych expertov by mohli sudcovia rozhodnúť už tento týždeň, iní očakávajú rozhodnutie začiatkom augusta.
Návrh na rozpustenie AKP a vylúčenie z politiky 71 predstaviteľov strany vrátane Erdogana a prezidenta Abudllaha Güla podal v marci generálny prokurátor Abdurrahman Yal‡inkaya. Prípad je súčasťou politického zápasu medzi sekularistickými kruhmi, ktoré sú najviac aktívne v súdnictve a armáde, a vládnou stranou. Prípadné pozitívne rozhodnutie sa odrazí na politike i ekonomike krajiny, keďže môže vyvolať predčasné voľby a zneistiť trhy. Môže tiež narušiť vzťahy s EÚ.
EÚ a USA útok odsúdili
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana včera krvavý atentát v Istanbule odsúdil. Zároveň Turecku prisľúbil podporu zo strany dvadsaťsedmičky. "Odsudzujem najostrejšími možnými slovami zákerný bombový útok, ktorý vzal mnoho nevinných životov a desiatky ľudí zranil," uviedol Solana vo svojom vyhlásení. "V týchto ťažkých chvíľach môže Turecko počítať s podporou Európskej únie," dodal. "Dúfam, že páchateľov tohto odporného teroristického činu rýchlo postavia pred súd."
Turecku po nešťastí pomoc ponúkli aj Spojené štáty. "Vyjadrujeme sústrasť všetkým tým, ktorí prišli o svojich milovaných pri týchto tragických udalostiach," vyhlásil hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Gordon Johndroe. "Stojíme pri tureckom ľude v ich konfrontácii s terorizmom," zdôraznil a dodal, že budú pokračovať v komunikácii s Istanbulom pri vysporadiavaní sa s touto tragickou udalosťou. Aktuálna bilancia mŕtvych a zranených sa môže ešte zvýšiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
