Srebrenici v júli 1995.
SARAJEVO. Šiestich z nich odsúdil za priamu účasť pri masovej vražde viac ako 1 000 moslimov vo východobosnianskom meste Kravice. Informoval o tom sudca tribunálu Hilmo Vučinič.
Od 38 do 42 rokov
Sedem odsúdených dostalo tresty odňatia slobody v rozmedzí 38 až 42 rokov, štyroch ďalších obvinení zbavili. "Obvinení vedeli, že zabíjaním sa podieľajú na vyhladení bosnianskych moslimov zo Srebrenice," uviedol Vučinič. Vedome zabili stovky bosnianskych moslimov s cieľom navždy ich odstrániť zo Srebrenice," povedal ďalej sudca.
Zabíjanie bolo súčasťou týždňovej série masového vraždenia bosniansko-srbskými jednotkami, ktoré sa odohralo v sklade poľnohospodárskeho družstva neďaleko Srebrenice. Konanie proti 10 vojnovým bosnianskosrbským špeciálnym policajným dôstojníkom a bývalému vojakovi bol prvým "genocídnym" procesom pred Súdom Bosny a Hercegoviny. V rozhodovacom senáte mali zastúpenie sudcovia z Bosny, Holandska a Spojených štátov.
Medzi odsúdencami je aj 42-ročný Miloš Stupar, ktorý pôsobil ako vojnový veliteľ bosnianskosrbských špeciálnych policajných jednotiek. Podľa súdu Stupar nezabránil vraždeniu a trestal zradcov v rámci svojej jednotky. Spoločne s ďalšími troma odsúdenými bol Stupar v čase zatknutia v roku 2005 ešte stále členom bosnianskosrbskej polície.
Genéza masakry
Masakra v Srebrenici sa začala 11. júla 1995 pred koncom krvavej občianskej vojny v Bosne. Bosnianskosrbské sily tu pred očami holandských príslušníkov mierových jednotiek OSN pozabíjali takmer 8000 bosnianskych moslimov. Len približne tretine z takmer 15 000 mužských obyvateľov Srebrenice sa vtedy podarilo ujsť cez les do oblasti kontrolovanej bosnianskou vládou, ktorej vtedy dominovali moslimovia. Masakru historici označujú za najväčší vojnový zločin spáchaný na starom kontinente od konca druhej svetovej vojny.
(sita/afp)
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
