súčasne vymyslela aj veľmi účinný spôsob, ako bývalých kolegov z KDH motivovať, aby ich podpora Ivety Radičovej na funkciu prezidenta nebola len formálna: Do behu o vavrínový veniec nominovali Františka Mikloška. Petarda to bola taká mohutná, že prebrala z letného spánku (vyhnala od plážového volejbalu) podpredsedu KDH Abrhana, ktorý za horúca postuloval, že pre úspešnú kandidatúru Radičovej urobia všetko. Komu udrelo do nosa, že KDH sa doteraz takto silne a energicky za Radičovú nepostavilo, lepšie ocení krok KDS.
František Mikloško je vyčnievajúca a pozitívna postava slovenskej politiky a zo živých osobností azda vôbec najlepší tip na funkciu prezidenta. Má úctyhodnú minulosť, jasné (zaiste nie nesporné) postoje a je nositeľom ostrejšieho a hodnotnejšieho politického profilu, ako hoci aj Radičová, ktorá sa (aj) kvôli kandidatúre práve mení na takpovediac apolitickú bytosť. Nežijeme však v ideálnom ani bieločiernom svete a hlava štátu môže byť len kompromisom, ktorý si osvojí významná časť ľudí i mienkotvorby. Darmo Palko spieva o akýchsi zástavách, ktoré treba dvíhať z prachu, na to sa chodí z iného konca. Pravda je taká, že na politikov v klasickom význame slova nie je, a nielen na Slovensku, objednávka. Je to banalita, ale platí, že širšiu podporu nemôže získať kandidát, ktorý sa vyhraňuje proti väčšine spoločnosti. Respektíve väčšina spoločnosti má pocit, že je vyhranený.
A keďže v prezidentskej súťaži ide o podstatne viac, ako gestá a odkazy ("ešte sme tu a nezomreli"), táto kampaň nie je fórum pre infantilné hry so zástavami. Smutná realita je taká, že čím úspešnejší by bol Mikloško v prvom kole, tým nižšia je šanca, že štvrtá hlava Slovenska nebude opäť komunistická. Mimo tejto symboliky, ktorá je jedine významná, je prezidentská voľba aj mocenský zápas. Napriek zaujímavému vetu, ktorým Gašparovič vrátil akýsi vyvlastňovací paragraf parlamentu, krajine by len prospelo, keby mocenský klin Smer-SNS-HZDS rozbila (naštrbila) figúra z mentálne iného vesmíru. Na to je Radičová, napriek nedostatkom, ktorými oplýva (podobne ako Mikloško), najvhodnejšia osoba, keďže ako jediná z poľa takpovediac ponovembrových ľudí má relevantnú podporu. Pričom nezanedbateľný je fakt, že si ju "vymodlili" (a vyrobili) médiá. Nielen Václav Havel sa domnieva, že hodnotové a postojové štandardy na túto funkciu spĺňa. KDS by sa iste lepšie páčilo, keby bola ešte aj, napríklad, proti registrovaným partnerstvám. To je však s ohľadom na vysoký bank, o ktorý sa hrá, nie zásadovosť, ale zanovitosť a hodnotové pozérstvo. V Radičovej postojoch ani minulosti nie je nič takého, čo by znemožňovalo podporu i ortodoxných konzervatívcov. Preto je nominácia Mikloška zbytočná, nešťastná a teatrálna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
