plaviacich sa po Stredozemnom mori do svojich kolónií na gladiátorské hry v Tunisku, kde postavili po rímskom koloseu druhý najväčší objekt impéria a tam aj inde cestovali, aby sa zregenerovali.
Cudzinecký ruch bol v stredovekých Košiciach veľmi čulý. Veď mesto bolo známe vďaka svojim obchodným spojeniam a prichádzali do neho diaľkoví kupci z mnohých krajín. Neprichádzali sem v 14. storočí z kniežatstiev Moldavy, z Rusi, Saska, Porýnia, Poľska, Flandier, Moravy, Čiech, Švajčiarska a ďalších krajín oddychovať, ale obchodovať.
Spoznávanie a propagácia
Aj prostredníctvom týchto kupcov, ktorí počas obchodného, pracovného pobytu, spoznávali mesto a krajinu, sa o Košiciach dozvedali aj iní. Košice mali veľké východu.
Boli bezpečné pre kupcov 13. storočia a ich cenný tovar, lebo mesto bolo opevnené murovanými hradbami a to ako jediné v kraji. Cudzí kupci prichádzali do Košíc aj kvôli denným trhom a serióznym lákadlom bola serióznosť košických právnych aktov aj "peňazomencov" (tak sa hovorilo stredovekým zmenárnikom), lebo neboli úžerníkmi. Prichádzali sem aj uzatvárať zmluvy pred mestskou radou. Kupci mohli platiť aj cudzími mincami a drahými kovmi, na základe čoho sa ustálil osobitný kurz mincí - košický kurz, čo sa uvádzalo aj v zmluvách, lebo okrem košického kurzu bol aj kurz budínsky. Uhorským snemom boli uznané osobitné košické miery aj váhy. Košický "gbol" či "gbel" bol uznávaný v celom Uhorsku. Z krajín, ktoré sme vymenovali na začiatku pochádzali aj noví košickí občania z rokov 1460 - 1525, ktorí sa tu natrvalo mohli usadiť. Mnohí si tu kvôli diaľkovému obchodu kupovali domy a tunajší kupci opačne, najviac Krakovčania a Košičania v Krakove, ale aj v Toruni a naopak.
Ústup a nové snahy
V 15. storočí boli už iné podmienky a nastali zmeny aj v cudzineckom ruchu - tak to nazvime - a obchode. Dvorný historik kráľovnej Beatrice označil Košice tohto storočia ako "slávnu obchodnú metropolu celého kraja". V 16. storočí charakterizuje Košice ostrihomský biskup ako mesto preslávené krásou, opevnením a počtom obyvateľov, ale aj ako kedysi hojne navštevovanú obchodnú metropolu severnými národmi.
Stáročiami sláva Košíc ustúpila do úzadia a v 19. storočí sa ju snažili oživiť. Zástupca mešťanostu Édera Vincent Kozora inicioval vznik Zväzu cudzineckého ruchu v roku 1898 a sám propagoval Košice a okolie článkami v odborných časopisoch. Spolok cestovného ruchu, ktorý sa už v Košiciach začal prejavovať uverejňovaním inzercie a vydávaním plagátov, začal s novým zväzom spolupracovať. Aj mestská rada sa začala zaoberať otázkou, ako priviesť do Košíc turistov, najmä cudzincov. Vyzvala majiteľov a nájomcov pohostinstiev, reštaurácií a hotelov, aby zrekonštruovali priestory na ubytovanie a stravovanie. Košice priblížila prípadným záujemcom o ich návštevu brožúra J. Haydina "Košice očami cudzinca" o jeho zážitkoch z mesta, kde ho aj s trenčianskymi a nitrianskymi turistami sprevádzal po pamätihodnostiach Karol Šľachta v roku 1892. V apríli r. 1898 sa Košický turistický kruh rozhodol založiť kanceláriu na vydávanie obrázkových plagátov a letákov, aj turistického sprievodcu po Košiciach. Po vydaní prvého čísla časopisu pre rozvoj cudzineckého ruchu vyzval Košický turistický kruh čitateľov Košických novín, aby do augustového čísla časopisu (1898) prispeli svojimi článkami.
Magnetom mal byť Bankov
V miestnej tlači sa objavujú inzeráty o možnostiach využitia kúpeľov v Košiciach a okolí: napr. na minerálne kúpele pri Ťahanovciach, otvorenie kúpeľov Červený rak, otvorenie Legányiho vaňových kúpeľov na dnešnej Aničke, reštaurácie a kúpeľov Baránok v každom dennom čase, na letovisko Bankov s Ľudovítovým prameňom, kde je vybudované kúpalisko na Hornáde. Kúpele na Bankove, zmodernizované ešte v roku 1892 mali vďaka rodinám, ktoré bývali v tejto mestskej časti, zavedený aj telefón, takže objednávky stúpli aj vďaka nemu. Od apríla 1895 fungovala električková doprava na Baránok.
Návštevnosť začala klesať potom, ako bola vybudovaná v Čermeli nová cesta, po ktorej už premávali aj autá, preto sa na zvýšenie turistického ruchu začala v r. 1899 akcia na vybudovanie hotela na Bankove. Správa mesta sa rozhodla vyčleniť na zveľadenie Bankova určitú finančnú čiastku ešte päť rokov predtým, dúfajúc, že sa v tomto krásnom prostredí postaví hotel, na ktorý ponúkla zadarmo pozemok investorovi. O kúpele na Bankove sa veľmi dobre staral mestský lesmajster Štefan Szönyey, ktorého mesto vymenovalo za ich správcu namiesto Emila Antala, ktorý sa vzdal správcovstva. Szönyey sa zaslúžil aj o zveľadenie okolia kúpeľov a lesných chodníkov. Po postavení letnej reštaurácie sa v nej vystriedali viacerí nájomcovia, medzi nimi vdova po reštauratérovi Sicherovi a A. Hagedorn, ktorý si prenajal od mesta aj kúpele. V roku 1900 oznamoval v miestnej tlači Štefan Németh prevzatie hostinca kúpeľov a pozýval záujemcov od mája na rekreáciu a dobré jedlo.
Pribúdali reštaurácie
V lete zvyčajne pribudli nové reštaurácie, vrátane záhradných. V roku 1890 otvoril záhradnú reštauráciu na Mäsiarskej ulici č. 9 Roman Schufflay, ktorý mal dobré meno medzi reštauratérmi a potrpel si na dobrú úroveň obsluhy svojich zamestnancov. Vdova po bývalom majiteľovi hostinca na Kováčskej č. 2 Sichertovi si otvorila reštauráciu so širokým výberom jedál, ale aj nápojov oproti dôstojníckej jedálni na Kováčskej č. 43 a získala novú klientelu na celodennú stravu pre úradníkov. Bratislavská firma prevzala kaviarne Café Central na Mlynskej č. 15 a prvotriedne ich zariadila v júni 1891. Tým, že sa objavilo viac nových hostincov, reštaurácií a kaviarní, niektorí majitelia začali znižovať ceny, napr. reštauratér Steuer na Mlynskej č. 8, kde boli pre hostí aj biliardové stoly. Záhradná reštaurácia pribudla na Kalvárskej s hudbou a tanečným parketom. V roku 1898 si prenajal v novom Andrássyho paláci na 10 rokov kaviareň Alojz Szállassy a mal v nej stále plno hostí.
Všetky vymenované aj nevymenované takéto zariadenia boli magnetom iba pre klientelu Košíc a okolia, ale len pre malý počet cudzincov, ktorí by prichádzali špeciálne kvôli miestnym pamiatkam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
