Nagymihályi mal spoločného predka Jakova de Nagymihályi (Jakuba z Michaloviec), ktorý sa spomína r. 1249. Jeho synovia Andrej užhorodský a Jakov II. zemplínsky župan dostali r. 1273 za zásluhy v bojoch proti Přemyslovi Otakarovi II. donáciu na obce Pereč a Staré, patriace z Zemplínskemu hradu. Časť rodu si v Starom vybudovala kaštieľ a používala predikát tejto lokality.
Postupne sa začala diferencovať od rodu Nagymihályi, ktorý mal pôvodné sídlo v Michalovciach. V roku 1583 udelil Ferdinand I. obci Staré právo trhu aj mestečka.
Vývoj a zánik ďalších rodov
Diferenciácia oboch rodov sa v plnom rozsahu uskutočnila v 16. storočí. Zároveň sa z rodu Nagymihályi popri Sztárayovcov vyčleňovali a rozvíjali ďalšie rody.
V priebehu 17. a začiatkom 18. storočia vymreli ostatné vetvy rodu z Michaloviec a ich majetky zdedili Sztárayovci so sídlom v Starom, ale v Michalovciach začali používať predikát z Michaloviec aj zo Starého. Zásluhou na získaní všetkých majetkov rodu po mužských a ženských potomkoch sa pripisuje Imrichovi Sztárayovi (1698 - 1769), ktorý sa stal najváženejšou osobou rodu. Jeho archív je plný súdnych sporov, žiadostí a protestov. Sobášmi a podvodmi získal svoje majetky v Above, Šarišskej stolici, v Turci, Zemplíne a v Poľsku. V r. 1767 vymrel rod Pete v Stropkove a Imrich Sztáray sa stal spoluvlastníkom Stropkova po línii Evy Peteovej aj s archívom.
V r. 1725 rod nadobudol barónsky a v r. 1747 grófsky titul. Imrich bol radcom Spišskej komory v Košiciach a za jeho služby mu M. Terézia udelila v r. 1740 úrad hlavného župana v Užskej stolici. Stal sa tajným radcom a komorníkom kráľovnej. Jeho druhou manželkou bola belgická šľachtičná. Mali troch synov - Jána Filipa, Antona a Michala a dve dcéry - Leopoldínu a Annu Máriu. Jeho portrét, aj príbuzných, ako aj druhej manželky a dcéry Anny Márie je v kaštieli, terajšom Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Najstarší syn Ján Filip zdedil Staré a stal sa zakladateľom starianskej vetvy. Bol kráľovským komorníkom a radcom Uhorskej miestodržiteľskej rady. Mária Terézia mu udelila titul hlavného užského župana. Jeho manželkou bola Barbora, neter ostrihomského kardinála Krištofa Magazziho.
Velil pluku, aj ho vlastnil
Brat Jána Filipa Anton generálmajor pešieho pluku, ktorému velil a súčasne ho aj vlastnil, nebol ženatý. Najmladší z bratov bol Michal (1749 - 1797) čo zdedil michalovské majetky a stal sa zakladateľom michalovskej vetvy Sztárayovcov. V. r. 1770 bol predsedom Predtiskej súdnej tabule, komorským radcom a administrátorom v Košiciach. Cisár Jozef II. ho v r. 1782 vymenoval za župana Sabolčskej stolice a jeho druhou manželkou sa stala grófka Eleonóra Esterháziová s ktorou mal syna Alberta a dcéru Eleonóru.
Zaujímavou osobnosťou starianskej vetvy bola Mária Sztárayová, rod. Valdštejnová (1806 - 1865). V r. 1829 sa vydala za príbuzného Alberta Sztáraya, Michalovho syna, ktorý bol o 21 rokov mladší a bola jeho treťou manželkou. Sobáš bol účelový, ktorým sa spojilo michalovské a vinianské panstvo a neskôr vytvorili michalovský veľstatok. V r. 1843 ovdovela a až do dospelosti synov Ladislava a Antona sa starala o majetok.
Po jej smrti v r. 1865 sa dedičom majetku stal Anton Sztáray, ktorý dal v Michalovciach postaviť tehelňu, pivovar, liehovar, mlyn, pílu, kameňolom na Hrádku, kaolínovú baňu na Bielej hore pri Stráňanoch, dielne, cesty. I napriek tomu, aj výstavbe železničnej trate z Miškolca až do poľského mesta Przemysl, mesto a okolie malo poľnohospodársky charakter.
Jeho manželstvo bolo bezdetné a podľa závetu sa mal stať dedičom Gabriel Sztáray. Nový závet bol v prospech jeho bratranca Alexandra (1862 - 1947), čo vyvolalo v rodine spory a vlnu nespokojnosti. Alexander aj s manželkou je pochovaný v kaplnke na Hrádku v Michalovciach, vernej kópii kaplnky sv. Michala v Košiciach. Nim vymrela michalovská vetva rodu a ostali už len potomkovia starianskej vetvy. Poslednou členkou rodu bola Magdaléna Sztárayová, dcéra Alexandra, ktorá spolu s otcom a rodinou žila v michalovskom kaštieli do roku 1944.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
