V Amsterdame už pod vlajkou s piatimi kruhmi

Sportnet|31. júl 2008 o 00:00

Dodnes rozprávkový Amsterdam si IX. letnú olympiádu v roku 1928 zaslúžil aj preto, že pred predchádzajúcou gavaliersky ustúpil Francúzom. Tri

desaťročia od založenia Hier boli totiž vďakou všetkých barónovi Pierrovi Coubertinovi za to, čo vykonal na tomto veľkolepom poli. Pripravil pôdu pre budúce generácie, a akoby týmto festivalom položil verejne veľkú bodku za svojím dielom. Ešte pred olympiádou na holandskej pôde sa vzdal na pražskom Kongrese MOV v roku 1925. Do Rebrantovho mesta kvôli chorobe ani neprišiel, takže po prvý raz chýbal na defilé najnezabudnuteľnejšieho športového sviatku.

KOŠICE. Lenže veľký športový tvorca dal so štábom nadšených funkcionárov OH také základy, akoby už napredovali samé od seba. Holanďania totiž po vzore predchodcov vybudovali štadión so železo-betónovými tribúnami pre 60 divákov. Kvalitne vybudované hľadisko sa ukázalo najmä v daždi, ktorý neobišiel ani tieto Hry. Počet účastníkov bol len o niečo menší ako pred štyrmi rokmi, ale za to potešila skutočnosť, že medzi 3014 štartujúcimi bolo 290 žien, takže to bol prvý väčší signál, že sa ženy výraznejšie hlásia o slovo. Keby nebolo niekoľko rušivých javov, amsterdamské hry mohli vojsť do histórie takmer ako vzorové.

Proti futbalu a Nurmimu

Pod vplyvom holandských cirkevných kruhov, ktorí neočakávane vystúpili proti Hrám ako pohanskému sviatku, na slávnostnom otvorení sa nezúčastnila kráľovná Wilhelmina, hoci spočiatku hry podporovala. Problémom bola aj tzv. amatérska otázka. Spájala sa najmä s futbalom, čo napokon urýchlilo usporiadať otvorené majstrovstvá sveta. V Amsterdame bola olympijská pôda posledný raz vrcholnou prehliadkou svetového futbalu. Britské chápanie čistého amaterizmu, ktoré otriaslo olympijskými predpismi, zasiahlo aj do iných športov. Najviac to pocítil fínsky atlét Nurmi, ktorého napokon v roku 1932 vylúčili z radov amatérov. V Amsterdame zakončil svoje olympijské vystúpenia v troch disciplínách. Parížske prvenstvo vo všetkých troch neobhájil, lebo vyhral len beh na 10 000 m. zatiaľ čo na 5000 m a v prekážkovom behu na 3000 m bol druhý. Medzi úspešných patrili aj čs. gymnasti. Osobitne vynikol Ladislav Vácha, víťaz cvičenia na bradlách a druhý na kruhoch. Ďalšiu zlatu vybojoval náš jazdec František Ventura pred zrakmi 40 tisíc divákov, keď na parkúre zostal bez trestného bodu.

Po druhýkrát v USA

Jubilejná X. olympiáda bola známa tým, že svet sa po prvý raz stretol v olympijskej dedine, kde vybudovali známe švédske domčeky. Išlo však len o mužov, pretože ženy bývali v jednom z hotelov v Los Angeles. Američania chceli byť naj, preto vynaložili veľa finančných prostriedkov na výstavbu športových objektov. Rozšírený a vynovený štadión pre 105 tisíc divákov bol toho tiež presvedčivým dôkazom. Tribúny s vchodmi na troch poschodiach vyrástli do výšky tridsiatich metrov, a tak poskytovali výbornú ochranu proti vetru. Nič nepostavili len na vonkajší efekt, boli to pripravené Hry aj so športoviskami po americky, takže návrat za veľkú mláku po 28 rokoch, akoby chcel zahladiť všetko to, čo pokazil St. Louis. Ďalšou novinkou boli hymny, ktoré predtým chýbali a tiež po prvý raz medailisti nastupovali na stupne najúspešnejších. Dovtedy totiž medaily odovzdávali až na záverečných banketoch, a keď niekoho výnimočne dekorovali, išlo viac-menej o zaslúžilého funkcionára. Stupne mali svoj význam, lebo povýšili umenie najlepších. Bol to napokon symbol uznania tréningového úsilia, a výkonov, takže možno ho považovať ako spravodlivý akt. Zo siedmich čs. reprezentantov zažiaril v ťažkej hmotnosti Skobla so Pšeničkom, a to tak, že obsadili prvé dve miesta, čo sa v spoločnej histórii už nikdy nepodarilo zopakovať. Medaily získali aj Urban (striebornú) v gréckorímskom zápase a atlét Douda vo vrhu guľou. Nuž, naša výprava síce bola mala, ale veľmi úspešná.

Hry Jesse Owensa

O štyri roky neskôr Hry v Berlíne prezliekli do niekoľkých šiat. Na jednej strane organizátori chceli všemožne dokázať, že svetová negatívna propaganda o Nemecku nie je pravdivá, ale na druhej strane olympijské symboly popretkávané s hákovými krížmi aj v najmenších uličkách boli varovným signálom toho, že čosi nie je v poriadku, a že situácia je nielen vážna, ale aj napätá. Nemci chceli dokázať, že aj na športoviskách nad nich niet. Nakoniec to dokázali, v klasifikácii krajín triumfovali presvedčivo, ale za akú cenu? Domáci si vytvárali tie najlepšie podmienky, mali spracovaných viacerých rozhodcov, poškodeným vyhŕkli slzy s poníženia, čo pocítili napríklad i naše športové gymnastky, medzi nimi aj rodáčka z Kostolian Matilda Pálfyová, ktorá bola členkou strieborného družstva a bola v ňom ako štvrtá najúspešnejšia. Vytiahol sa aj slovenský zápasník Jozef Herda, keď skončil druhý. Keby však neprehral vzájomný duel s Fínom Koskelom 1:2, mohol dosiahnuť ešte viac. Vo vyše 160-člennej čs. výprave vynikli najmä športoví gymnasti, kanoisti, vzpierači a zápasníci, hoci zväčša museli aj oni zápasiť s pronemeckou objektívnosťou rozhodcov. Kanoisti získali dve zlaté a jednu striebornú medailu. Na kanoe dvojíc triumfovalo naše duo Václav Mottl Zdeněk Škrdlant, na 10 km trati zvíťazili Vladimír Syrovátka Ján Brzák-Fekix, Na kilometrovej trati získal Bohuslav Karlik striebro. V športovej gymnastike, aj zásluhou rozhodcov, boli najlepší domáci. Tým viac vyniká zlatá medaila nášho Alojsa Hudeca za cvičenie na kruhoch, na ktorých zvíťazil s veľkou prevahou. Naša výprava tak získala tri zlaté a 5 bronzových medailí, takže z tohto pohľadu bola ČSR najúspešnejšia od svojho vzniku až po druhú svetovú vojnu. Veľkú pozornosť však vzbudzoval čierny Američan Owens, ktorý so svojimi štyrmi zlatými bol najväčšou ozdobou Hier. Šikovný atlét robil divy v časoch, keď nacisti uplatňovali teóriu rasovej nadradenosti. Žiaľ, dostala sa aj do športu, ktorý mal zostať bez škvŕn. Bez ohľadu na viaceré výsledky, výkony a novinky, možno označiť berlínske Hry za čierne, lebo pošliapali ideály. Na mnohé však dalo zabudnúť dlhé vojnové obdobie, ktoré olympijské brány zatvorilo na nasledujúcich 12 rokov.

* * *

ZAUJALO NÁS

Slávu ozdobil skromnosťou

Medzi veľké postavy čs. športu na OH v Berlíne patril aj zápasník v gréckorímskom štýle v hmotnosti do 66 kg Jozef Herda. Rodák z Trnavy, ktorý mal vtedy 26 rokov, išiel na XI. hry s veľkými ambíciami. Domov sa vrátil so striebornou medailou, hoci pri debatách ho mrzelo, že mohol mať aj zlato. Stal sa však slávny, zostal skromný, vlastne taký, aký má byť veľký športovec. O tom všetkom rád hovoril v krajčírskej dielni v Bratislave, kde bol majstrom svojho fachu bývalý známy ligový futbalista Jaroslav Rehák. Úspešný olympionik vedel o hrách veľa hovoriť, ale vždy krútil hlavou nad tým, ako sa Nemci nechali s fanatizovať Hitlerom. Vraj, nielen oni, ale v tejto nezdravej atmosfére podľahli aj rozhodcovia, hlavne, keď išlo domácim reprezentantom o najvyššie pocty, takže nie jeden zahraničný pretekár zaplakal. Herda pritom vždy opakoval: "Nemci doma zvíťazili, ale za akú cenu? Olympizmus dostal hrubý úder pod pas." Tento pán, ktorý žil v Bratislave, bol veľmi populárny. Zdalo sa nám, že v tých časoch on a jeho generácia vynikajúcich športovcov požívali medzi priaznivcami športu veľkú vážnosť. Napokon, bol 15-násobným čs. majstrom, 124-krát reprezentoval a na žinenke sa objavil vo vyše 2000 zápasoch. Nuž, bol skutočne veľkou postavou nášho športu. Aj preto sme mali šťastie tí, ktorí sme sa s ním mohli osobne stretnúť a hovoriť.

* * *

SLOVÁCI NA OH

n Amsterdam 1928

Jozef Koščák (atletika)

Michal Schmuck (vodné pólo)

Pavol Steiner (vodné pólo)

n Los Angeles 1932

Andrej Engel (atletika)

n Berlín 1936

Valér Barač (atletika)

Pavol Maľa (atletika)

Margaréta Schiferová (atletika)

Ján Takáč (atletika)

Rudolf Kus (box)

Jozef Benedik (šerm)

Matilda Pálfyová (športová gymnastika)

Michal Schmuck (vodné pólo)

Jozef Herda (zápasenie)

* * *

DEJISKÁ HIER

n IX. Amsterdam (17. 5.-12. 8. 1928)

Starosta olympijského mesta: G. van Rossum

Predseda organizačného výboru: barón A. Schimmelpenninck van der Ove

Hry otvoril: princ manžel Henri

Sľub pretekárov zložil: Henri Dénis futbalista

Počet zaradených športov: 15, z toho muži 15, ženy 4

Počet disciplín: 109 muži 95, ženy 14

Počet zúčastnených krajín: 46 z piatich kontinentov

Počet štartujúcich: 2994, z toho 2709 mužov, žien

n X. Los Angeles (30. 6.-14. 8. 1932)

Starosta olympijského mesta: John C. Porter

Predseda organizačného výboru: William May Garland

Hry otvoril: viceprezident USA Charles Curtis

Sľub pretekárov zložil: George Calman šermiar

Počet zaradených športov: 15, z toho muži 15, ženy 3

Počet disciplín: 117 z toho muži 103, ženy 14

Počet zúčastnených krajín: 37 z piatich kontinentov

Počet štartujúcich: 1338, z toho 1211 mužov, 127 žien

n XI. Berlín (2.-16. augusta 1936)

Starosta olympijského mesta: dr. Sahm

Predseda organizačného výboru: dr. Theodor Lewald

Hry otvoril: rišský kancelár Adolf Hitler

Sľub pretekárov zložil: Rudolf Ismayr vzpierač

Olympijský oheň zapálil: Fritz Schilgen atlét

Počet zaradených športov: 20, z toho muži 20, ženy 4

Počet disciplín: 129 z toho muži 114, ženy 15

Počet štartujúcich: 3958, z toho 3631 mužov, 327 žien

Počet zúčastnených krajín: 49 z 5 kontinentov

* * *

Štyri zlaté Owensovi

Do histórie Hier XI. olympiády sa zapísal ako najúspešnejší čierny šprintér USA Jesse Owens. Nebolo to žiadne prekvapenie, pretože svojimi výkonmi vyslal do Berlína jasný signál: už v roku 1935 skokom 813 m vytvoril svetový rekord hneď prvým pokusom, ktorý potom zostal neprekonaný celé štvrťstoročia až do 20. augusta 1960. V takomto úspešnom trende pokračoval aj na festivale športu v Nemecku. Najskôr zažiaril na stovke, v ktorej nenašiel premožiteľa. Na druhý deň po prvý raz na európskom kontinente prekonal osemmetrovú hranicu a výkonom 806 cm získal druhú zlatú medailu v skoku do diaľky. V tej chvíli vraj sklamaný Hitler opúšťal olympijský štadión. Ďalšie dve zlaté medaily si Owens vybojoval na 200 m a ako člen štafety na 4x100 m, ktorá časom 39,8 s vytvorila svetový rekord. Tým sa stal najúspešnejším atlétom, takže po bežeckom géniovi Fínovi Nurmim, ktorý už nemohol na OH štartovať, lebo ho považovali za profesionála, mal svet novú veľkú hviezdu.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»V Amsterdame už pod vlajkou s piatimi kruhmi