zadržaného 21. júla v Belehrade.
HAAG/BELEHRAD/BANJA LUKA. Bývalého prezidenta samozvanej Republiky Srbskej a najvyššieho veliteľa bosnianskosrbskej armády včera dopravili do väzenského zariadenia OSN v Haagu po tom, ako vyše 13 rokov unikal spravodlivosti. Karadžič sa bude pred tribunálom zodpovedať z genocídy a ďalších zločinov, ktoré podľa obžaloby spáchal na bosnianskych moslimoch, Chorvátoch a iných nesrbských civilistoch v Bosne a Hercegovine počas vojny v rokoch 1992 až 1995.
Hrozí mu doživotie
V prípade usvedčenia hrozí Karadžičovi doživotné väzenie. Žalobcovia Karadžičovi pripisujú zodpovednosť za zločiny genocídy, ktoré spáchali sily pod jeho velením na nesrbských obyvateľoch niekoľkých bosnianskych miest a dedín. Po týchto útokoch bosnianskosrbské sily sústredili desaťtisíce príslušníkov iných etník a odsunuli ich do vyše 20 väzenských táborov, kde ich údajne mučili, sexuálne zneužívali a zabíjali. Najvážnejšie obvinenie sa týka genocídy moslimského obyvateľstva v Srebrenici v roku 1995, kde srbské jednotky zabili asi 8000 mužov a chlapcov. Karadžiča tiež vinia z dlhodobého ostreľovania civilistov v Sarajeve, počas ktorého zabili alebo zranili tisíce obyvateľov vrátane detí a starých ľudí. Vojnové zločiny mali byť súčasťou kampane s cieľom ovládnuť územia vyhlásené za súčasť Republiky Srbskej.
V súvislosti s kampaňou ICTY označuje za spolupáchateľov bývalého predsedu bosnianskosrbského parlamentu Momčila Krajišnika, ktorého v súčasnosti súdia, a bývalú prezidentku Biljanu Plavšičovú, ktorá priznala svoju vinu.
Predstúpi pred súd
Radovan Karadžič prvýkrát predstúpi pred sudcov haagskeho tribunálu pre vojnové zločiny už dnes, keď ho vyzvú, aby reagoval na obvinenia z genocídy. Ako uviedol Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vo včerajšom vyhlásení, prvé pojednávanie pred sudcom Alphonsom Oriem je naplánované na 31. júla o 16.00. Karadžičov právny zástupca Svetozar Vujačič včera uviedol, že jeho klient sa nezačne obhajovať na prvom pojednávaní a využije 30-dňovú lehotu na prípravu. Bývalý prezident samozvanej Republiky Srbskej a najvyšší veliteľ bosnianskosrbskej armády sa chce obhajovať sám. Vujačič tiež včera priznal, že údajné odvolanie voči Karadžičovmu vydaniu do Haagu nikdy nebolo podané. Vyvolaná neistota však podľa neho pomohla zdržať jeho presun. "Nie, nepodali sme ho. Bol to len spôsob, ako predĺžiť pobyt môjho klienta v Srbsku, aby ho mohla prísť navštíviť jeho rodina z Bosny," povedal pre srbskú televíznu stanicu B92.
Karadžičov brat Luka cez víkend vyhlásil, že odvolanie poslali bežnou poštou v piatok minútu pred polnočným vypršaním lehoty na jeho podanie. Hovorkyňa srbského súdu pre vojnové zločiny, kam malo byť odvolanie adresované, v utorok vyhlásila, že zásielku stále nedostali.
O pasy bojovali
Karadžičova rodina žijúca v Bosne po jeho zatknutí začala boj o vrátenie cestovných dokladov, ktoré im na základe rozhodnutia tamojšieho vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva Miroslava Lajčáka zadržali pre podozrenie, že podozrivému pomáhajú unikať pred spravodlivosťou. Lajčák svoje rozhodnutie z 9. januára zrušil až včera. Lajčák teraz tvrdí, že dôvody pre zadržanie cestovných dokladov najbližšej rodiny Radovana Karadžiča pominuli.
Cestovné dokumenty vtedy odobrali Karadžičovej manželke Ljiljane, synovi Alexandrovi, dcére
Sonji a zaťovi Branislavovi Jovičičovi.
Karadžičova strana kritizuje Lajčáka
Bosnianska nacionalistická Srbská demokratická strana (SDS), ktorú založil nedávno zadržaný Radovan Karadžič, včera odsúdila prístup vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a zvláštneho vyslanca Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu Miroslava Lajčáka, ktorým zabránil Karadžičovej rodine stretnutie v Belehrade pred jeho vydaním haagskemu tribunálu OSN pre vojnové zločiny. Manželka a dcéra bývalého bosnianskosrbského vodcu, ktorý čelí obvineniam z vojnových zločinov, po jeho zatknutí žiadali o vrátenie cestovných dokladov zadržaných na základe Lajčákovho rozhodnutia z januára. Slovenský diplomat im vyhovel až včera, keď srbské orgány Karadžiča dopravili do väznice haagskeho Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Podľa predsedu SDS Mladena Bosiča tak ukázal "úroveň svojej ľudskosti a postoj k bosnianskym Srbom", ktorý označil za "nekultúrny".
Samozvaný prezident
V roku 1991 vzniklo v Bosne Srbské národné zhromaždenie, ktoré v januári 1992 vyhlásilo vznik Srbskej republiky v Bosne a Hercegovine, ktorá zahŕňala všetky Srbmi obývané oblasti a stala sa súčasťou federálnej Juhoslávie. Po uznaní samostatnosti Bosny a Hercegoviny v apríli 1992 sa Karadžič vyhlásil za prezidenta srbskej časti, ktorý bol zároveň veliteľom ozbrojených síl. V následnej vojne v rokoch 1992 až 1995 sa Karadžič snažil "očistiť" Bosnu od nesrbského obyvateľstva. Zaviedol taktiku vytvárania neprijateľných životných podmienok vrátane prenasledovania a týrania, ktoré mali prinútiť nesrbské obyvateľstvo k odchodu. Tých, čo odísť odmietli, deportovali alebo zlikvidovali. Svoje domovy vtedy opustilo vyše milióna ľudí. V roku 1995 bol Karadžič nútený podpísať Daytonskú mierovú dohodu a v roku 1996 odstúpiť z postu bosnianskosrbského prezidenta.
Autor: sita/afp/ap
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
