preto, lebo ide o hlbokú problematiku, siahajúcu až na dreň nielen odvodového systému, ale sociálneho modelu a jeho filozofických pseudopilierov. Bola by teda trúfalosť vyhlásiť to celé, len tak z prvého pohľadu, za pomätenie myslí, či mimoriadne ľstivý lobing pre istú záujmovú skupinu. Ale chuť je veľká...
Základný "objav" PAS znie, že zamestnanecký pomer je pre ľudí nevýhodný, lebo za
tú istú prácu získa živnostník či majiteľ jednohlavej "eseró" v čistom viac peňazí, čoho príčinou sú deformácie odvodového systému. Napríklad, pri úplnej cene práce 27 tisíc 600 (čo je priemerná hrubá mzda plus odvody zamestnávateľa) inkasuje zamestnanec čistých 15 tisíc, kým živnostník 22 tisíc, čo väzí v rozdielnych vymeriavacích základoch odvodov a možnosti účtovania paušálnych výdavkov. Toto je, do budúcnosti, podľa PAS hrozbou. lebo napr. "honba za väčšími peniazmi môže väčšinu ľudí presvedčiť, aby presedlali na živnost".
No. PAS fatálne zmiešava dve veci. Teda to, že zamestnanie a samostatná zárobková činnosť sú dve diametrálne odlišné formy existencie, dávajú pod jeden klobúk s možnosťou "špekulovať", čiže vykonávať zamestnanie formou živnosti. Pre prvý prípad, ktorý je naprosto väčšinový, platí, že živnostník znáša podnikateľské riziko, dáva prácu dodávateľom i odberateľom a nepožíva tisíc päťsto nezmyselných výhod, ktoré zákon dáva zamestnancom. Zjednodušenia sú zradné, ale dá sa povedať, že kým zamestnanec preferuje istotu pred slobodou, živnostník volí slobodu pred istotou. To v princípe ešte nemusí znamenať, že pri rovnakej cene práce má byť jeden diskriminovaný a druhý zvýhodnený na čistom príjme. Znamená však toľko, že odvody nie sú jediná oblasť, kde je medzi zamestnancom a živnostníkom asymetria v podmienkach. Toto nevidieť a dávať do jedného vreca s predavačkou či murárom, ktorí fungujú na živnosť preto, lebo inak by nefungovali vôbec, je hlboké nedorozumenie. (Pričom obchádzame otázku, že ktorá z dvoch foriem existencie viac a lepšie rozvíja strednú triedu, čiže demokraciu a slobodu.) Samozrejme, že s činnosťou na živnosť sa špekuluje. Je to bežná súčasť sociálneho modelu, ktorý žijeme (nielen na Slovensku), keďže niekedy je to jediný spôsob, aby daná práca bola vykonaná. Pri "plnej pálke" pre štát by totiž od zmluvy odstúpil buď podnikateľ alebo vykonávateľ. A spoločnosť by bola chudobnejšia o ten statok, ktorý by nevznikol. Vyhlasovať na základe tejto anomálie, ktorá je menšinový sprievodný jav všade, jednotu vymeriavacích základov či rušenie paušálnych výdavkov (ktoré PAS automaticky považuje za plus príjem, čo je ďalší nezmysel), je nielenže filozoficky scestné, ale aj ekonomicky bludné. Dôsledkom, na ktorý v PAS úplne zabudli, by totiž bolo dramatické zníženie hospodárskeho rastu, pretože významnú časť živnostníkov by jednoducho vyhnali z trhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
