najväčšom ďalekohľade sveta."
V uplynulých týždňoch získal ocenenie na prestížnej Americkej súťaži Intel ISEF. Hviezdnu oblohu videl ako málokto. A v budúcnosti chce získať Nobelovu cenu. Keď rozpovie, čo všetko už s hviezdami zažil, väčšina bežných smrteľníkov ani nevie, o čom hovorí. Aj napriek tomu vie o hviezdach rozprávať naozaj hviezdne a bez hviezdnych manierov. Fiľakovský študent Ľubomír Urbančok.
Čo považuješ za svoje najväčšie úspechy?
Za najväčší úspech považujem vytvorenie kontaktov s osobnosťami astronómie svetového mena počas mojej cesty na Európske južné observatórium v Chile, ktorú som vyhral na Európskom finále súťaže EUCYS. Počas mojej návštevy univerzity v členskej krajine ESO, budem mať možnosť pravidelného využívania ďalekohľadov v Chile. Za ďalší z úspechov považujem spoluprácu s Max-Planckovým inštitútom v Nemecku, ako aj pravidelné publikovanie v cirkulári medzinárodnej astronomickej únie so sídlom na Harvardskej univerzite. Posledne je pre mňa úspechom aj to, že som ako jeden z mála Európanov bol ocenený na súťaži Intel ISEF v Atlante. No a najväčší úspech je skvelé zázemie na hvezdárni v Rimavskej Sobote, ktoré mojim úspechom prospieva.
V čom spočíva prínos tvojej práce s ktorou si vyhral v Amerike?
Hlavný prínos spočíval v ťukaní do kalkulačky a spracovaním dát. Veľmi ma nadchli práce doktora Skopala. Ja som vypočítal periódu hviezdy BF Cygni, ktorá je odlišná od publikovaných periód. Doktor Skopal to vysvetlil tak, že aj periódy tejto hviezdy sa menia z rôznych komplikovaných fyzikálnych dôsledkov. A druhá časť práce spočíva z pozorovania vzplanutia tejto hviezdy. Začal som túto hviezdu pozorovať vo viacerých spektrálnych oblastiach. A vytvoril som veľmi zaujímavé astronomické dáta, o ktorých sa aj astronómovia svetového mena vyjadrili, že by stálo za to ich publikovať.
V čom ťa cesta do Ameriky posunula dopredu?
Súťaž mi dala 500 dolárov, ktoré využijem najskôr na kvalitný objektív, pretože ma baví robiť umelecké fotky a aj fotky nočnej oblohy. Určite považujem za zaujímavú aj skúsenosť hovoriť s americkými astronómami. Videl som tu kopec typických - nie inteligentných Američanov. Veľmi ma obohatil rozhovor s človekom ktorý robí v NASA a ponúkol mi možnosť dostať sa na Arizonskú univerzitu. Bol by ochotný vybaviť celé štúdium aj štipendium. Netreba tu vyhrať štipendium, stačí nadviazať správne kontakty...
Vieme o tebe, že vynikajúce výsledky dosahuješ nielen v astronómii ale aj vo fotografovaní. Keby si si mal zvoliť medzi fotografovaním a astronómiou, ktorá oblasť by to bola?
Myslím si, že keď som už dosiahol také výsledky, teraz by som určite ostal pri astronomií. Aj keď je vzrušujúce fotiť rôznych veľkých ľudí, ako naposledy vo Viedni, keď som fotil pápeža. Aj keď sa cítim byť váženejší medzi ľuďmi ako astronóm, než ako fotograf. Som dosť cieľavedomý a sebavedomý, a priznávam si, že to niekedy vyzerá namyslene, ale tak sa uistím a ťahá ma to ďalej. Veľakrát mi to pomôže k dosiahnutiu cieľa. Keď som sa ešte nevenoval astronómii, navštívil som rodisko M. R. Štefánika a od vtedy mám v hlave jedno jeho motto a to: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem." Spočiatku som si myslel, že u mňa to nefunguje, darmo veľmi chcem, už sa viac nedá, ale časom som zistil, že je to tak. Stačí chcieť a ísť za svojim cieľom a človek to dosiahne.
Aké sú tvoje najbližšie plány do budúcnosti?
Predpokladám, že po ukončení Fiľakovského gymnázia pôjdem na Karlovu univerzitu, aj keď je tu možnosť ísť do Arizony. Neskôr chcem začať chodiť do Chile a potom možno raz učiť astronómiu, publikovať dobré vedecké práce a možno sa dopracovať k Nobelovej cene...
ANNA-MÁRIA ŠOFRANKOVÁ
tahakkorzar.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
