NOSITEĽ NOBELOVEJ CENY SA DOŽIL 89 ROKOV
Vo veku 89 rokov zomrel v nedeľu v Moskve ruský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny Alexander Solženicyn. Informovala o tom ruská agentúra Itar-Tass, podľa ktorej správu o úmrtí slávneho spisovateľa zverejnila jeho rodina.
MOSKVA. Alexander Solženicyn, rodák z Kislovodska sa v posledných mesiacoch neobjavoval na verejnosti. Príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Pre štátnu televíziu Vesti-24 to uviedol jeho syn Stepan. "Včera pracoval ako každý iný deň. Neskôr večer prišla smrť rýchlo... Smútim, ale vyjadrujem vďačnosť každému, kto si zapamätá tento moment, kto si zapamätá Solženicyna," povedal.
Osem rokov v gulagu
Ruský autor bol v minulosti hrdinom odboja voči sovietskemu režimu. Slávu si získal popisom života v sovietskych trestaneckých táboroch v dielach Jeden deň v živote Ivana Denisoviča a Súostrovie Gulag. Sovietsky zväz mu v roku 1974 odňal štátne občianstvo a vyhostil ho. Do vlasti sa vrátil v roku 1994, pričom sa stal kritikom pomerov. Ruskú spoločnosť vyzýval, aby sa vrátila k tradičným morálnym hodnotám a nepreberala cudzie vzory.
Solženicyn získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1970 po tom, ako v krutých detailoch popísal sovietske pracovné tábory, kde od roku 1945 strávil osem rokov. Usiloval sa odkryť najtemnejšie tajomstvá Stalinovho režimu a svojím dielom udelil vedeniu Sovietskeho zväzu ochromujúcu ranu.
Solženicynova žena Natalja, ktorá vydáva jeho súbor prác, pre rádio Echo Moskvy povedala, že spisovateľ žil "zložitý, ale šťastný život".
Kondoluje celý svet
Ruský prezident Dmitrij Medvedev včera vzdal spisovateľovi hold. Nazval ho "jedným z najväčších mysliteľov, spisovateľov a humanistov 20. storočia. Smrť tohto veľkého človeka, jedného z najväčších mysliteľov, spisovateľov a humanistov 20. storočia, je nenahraditeľnou stratou pre Rusko a celý svet," napísal Medvedev rodine spisovateľa v sústrastnom liste. "Alexander Isajevič svoj celý život venoval vlasti. Slúžil vlasti ako skutočný vlastenec a celým svojím srdcom cítil s osudom ruského ľudu," povedal. "Stálym predmetom záujmu Alexandra Isajeviča bolo formovanie morálnych a duchovných ideí. Veril, že sú najsilnejšími oporami pre štát a spoločnosť a bojoval za ich víťazstvo," dodal Medvedev.
Prvý a posledný oficiálne zvolený prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov včera zložil poklonu. Zosnulý autor bol podľa neho "osobou s jedinečným osudom, ktorého meno zostane v ruských dejinách". Gorbačovovo vyhlásenie citovala tlačová agentúra Interfax. "Tak ako milióny občanov, Solženicyn prežil ťažké obdobia. Bol jedným z prvých, čo hovorili o neľudskom stalinskom režime a o ľuďoch, ktorí ho zažili, ale nezlomil ich," uviedol Gorbačov. Dodal, že "nemožno podceňovať" Solženicynov podiel na podlomení totalitného režimu Josifa Stalina. Jeho dielo "zmenilo povedomie miliónov ľudí", upozornil bývalý sovietsky líder. "Až do konca bojoval nielen o to, aby sa Rusko odlúčilo od svojej totalitnej minulosti, ale tiež aby malo dôstojnú budúcnosť, stalo sa naozaj slobodnou a demokratickou krajinou. Dĺžime mu veľa."
Ruský premiér Vladimir Putin vo svojom vyhlásení uviedol: Jeho smrť "je obrovskou stratou pre celé Rusko. Sme hrdí, že Alexander Isajevič Solženicyn bol náš krajan a že sme žili v rovnakej dobe. Budeme naňho spomínať ako na silného, odvážneho človeka s nesmiernou vážnosťou."
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vzdal česť Solženicynovi ako "jednému z najväčších 'svedomí' Ruska 20. storočia". "Jeho nekompromisnosť, jeho ideály a jeho dlhý, aktívny život robia zo Solženicyna hrdinu z románu, dediča Dostojevského. Patrí na panteón svetovej histórie," povedal Sarkozy.
Telo vystavia v akadémii vied
Telo Solženicyna dnes vystavia v budove Ruskej akadémie vied v Moskve. Stane sa tak pred tým, ako sa zajtra v stredu uskutoční pohreb. Povedal to hovorca jeho nadácie.
Hovorca pravoslávnej cirkvi už skôr oznámil, že Alexandra Solženicyna pochovajú v stredu na Donskom cintoríne v Moskve. "Toto miesto odpočinku si Alexander Isajevič vybral sám ešte počas svojho života" a schválil to patriarcha Alexij II., povedal Nikolaj Balašov, duchovný z oddelenia vzťahov s verejnosťou pravoslávnej cirkvi.
(sita/afp)
FAKTY
Najvýznamnejšie diela Solženicyna
n Súostrovie GULAG I - III - Solženicyn sám seba považoval za kronikára Gulagu medzi rokmi 1918 - 1956. Píše, že knihu píše iba z povinnosti voči ľuďom, ktorí tu boli mučení, zomreli alebo boli neprávom zadržiavaní. Ide o dielo, ktoré je založené na vlastných skúsenostiach, na spomienkach spoluväzňov atď. Hoci sa nie všetko, čo je v diele opísané, podarilo dokázať, ide o vierohodný opis moci stalinizmu v ZSSR.
n Jeden deň Ivana Denisoviča - dej tejto novely spadá do komunistického politického pracovného tábora a opisuje jeden deň človeka odsúdeného na 10 rokov podľa § 854 (podľa tohto § sa odsuzovala väčšina politických väzňov; 10 rokov bol lepší štandard pre ľudí, ktorí nič neurobili).
n Rakovina - formou románu rozpráva - veľmi vierohodne - o liečebni rakoviny v postalinskom období - čiže okolo r. 1956 (sám Solženicyn prešiel liečbou rakoviny roku 1954 v Taškente). Hlavným hrdinom je človek chorý na rakovinu, je to vyhnanec.
n Červené koleso - románový cyklus; ide o pohľad na vývoj Ruska od revolúcie v roku 1905 cez prvú svetovú vojnu až po októbrovú revolúciu.
n Dvesto rokov pospolu - dvojzväzkové dielo opisujúce tému rusko-židovských vzťahov s kritickým pohľadom na úlohu Židov v ruských dejinách. Na základe tohto diela býva Solženicyn radený k antisemitom.
n Rusko v troskách - kniha, v ktorej sa venuje postaveniu a perspektívam Ruska a Rusov po skončení studenej vojny.
Zdroj: wikipedia.sk
Autor: Tornádo Zabíjalo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
