Slúžil kultovým obradom, aj mníchom

Čergovské pohorie sa rozprestiera v okrese Bardejov a Sabinov. Pomenovanie dostalo podľa vrcholu Čergov, s nadmorskou výškou 1054 metrov, ale najvyšším končiarom je Minčol s výškou 1157 metrov. Je dobre prístupné z viacerých strán so značenými turistickými chodníkmi. Stredobodom našej pozornosti budú rarity, ktoré ukrývajú tajomstvá dávnej minulosti, ako kultový kameň - Oltárkameň a v jeho blízkosti aj jaskyňa, ktorá sa často spomína v súvislosti s vpádom Tatárov do Uhorska v roku 1241.

Ešte v polovici 20. storočia niektorí nemeckí a maďarskí historici dokazovali, že severné a stredné Slovensko až do 12.-13. stor. nebolo obývané a bolo pokryté len hustými lesmi a skalnými útvarmi. Až príchodom Maďarov a nemeckých kolonistov tu nastal čulý život a odvtedy sa v tomto regióne začala písať aj história.

Kultové kamene

Naši historici postupne objavujú nové nálezy a dôkazy, že územie, na ktorom žijeme, už pred vznikom Uhorska bolo obývané slovanským obyvateľstvom, ale predtým aj keď riedko inými etnikami, ako sú Kelti, germánske kmene a iné. a bolo poznačené veľkým sťahovaním národov. Podľa neho tu prichádzali iné etniká a tento proces završoval príchod našich slovanských predkov už od 6. storočia. Je pravda, že na túto problematiku sa v poslednom období vytvárajú aj iné pohľady.

Vráťme sa k Čergovskému pohoriu a cez obec Drienicu v sabinovskom okrese do srdca pohoria, na vrcholec Lysá s nadmorskou výškou 1068 m. V obidvoch spomínaných lokalitách nás zaujmú kultové kamene, z ktorých sú najznámejšie oltáriská. Najviac upúta Oltárkameň, situovaný v tesnej blízkosti vrchu Lysá. Dostal kultový charakter, pretože akoby vyrastal z útrob zeme a prebúdzal sa k životu a na svetlo sveta. Pri ňom sa zrejme stretávali naši predkovia na kultových obradoch a najnovšie v tejto tradícii pokračuje aj kresťanstvo.

Pri Oltárkameni je drevená tabuľa a jej text nám hovorí: "Podľa známych písomných dokladov sa táto lokalita spomína ako Oltáriská, ktoré si pred rokom 1200 Rád templárov vybudoval v lesoch, ktoré patrili do chotára Pečovská Nová Ves (dnes do Drienice). Po odchode templárov hradisko zaniklo." V ďalšej časti textu sa uvádza: "Ústnym podaním sa traduje, že v čase pobytu bratríckych vojsk v Šarišskej stolici sa na Oltárkameni schádzali na bohoslužby protestanti zo sabinovskej a bardejovskej strany Čergovského pohoria." Po porážke bratríckych vojsk mnohí jeho príslušníci sa usadili v horách a našli si svoj nový domov v usadlostiach, ktoré tam postupne vznikli.

Mnísi v jaskyniach

Jaskyňa už od pradávna patrila k tajuplným miestam, vzbudzovala túžbu človeka po ukrytí. Verilo sa, že v nej prebývajú rôzni démoni a iné tajomné bytosti. Jaskyňa sa stala podobne ako kamene kultovým miestom s podobnou náplňou ako kultové kamene. V jaskyniach sa udržiavali kontakty s duchmi hlbín zeme. Človek v nej hľadá svetlo a cestu do hlbín zeme, ale aj do vlastného svedomia. Kresťanstvo ju spájalo s hrobom Ježiša Krista. V jaskyniach často bývali kresťanskí mnísi a tiež si budovali umelé jaskyne. Obyčajne v jej okolí sa nachádza aj zdroj vody.

V roku 1241 vtrhli do Uhorska Tatári. O tomto procese nám hovoria mnohé kroniky (najznámejšia z nich je Spišskosobotská kronika), ktoré obsahujú aj niektoré skreslené a nadnesené situácie. Existujú niekde aj lokálne kroniky, ale predovšetkým povesti o tomto akte a podľa legendy sa vraj všetci obyvatelia vtedajšej Šarišskej župy ukryli pred votrelcami práve v jaskyni Čergovského pohoria, pri Oltárkameni. Jaskyňa tam skutočne existuje, ale tá nespĺňa nádeje pre splnenie tejto úlohy.

Prieskum speleológov

Bola v roku 1997 preskúmaná skupinkou speleológov pod vedením Zdenka Hochmuta a skupinka vyjadrila toto stanovisko: "Jaskyňa sa nachádza východne od hotela Šport na Lysej v tesnej blízkosti súkromnej chatky, pri záchytnom prameni vody, 420 metrov západne od vrcholu Lysá. Tá je vytvorená v kryhovom zosune masívnych pieskovcov čergovskej jednotky vonkajšieho flyšového pásma, veku paleocena až stredného neocenu. Pieskovce sú vápenité, miestami s drobnými zlepencami... Ako sme zistili, zariadenie jaskyne sa pohybuje tesne na hranici definície, lebo jej dĺžka iba mierne prevyšuje päť metrov." Podľa odborníkov jaskyňa nemohla ukryť takéto množstvo obyvateľstva, ako sa uvádza a preto to mohla byť iná jaskyňa, alebo je to len legenda.

V roku 2000 pri Oltárkameni dala gréckokatolícka farnosť v Drienici postaviť drevený kríž a o rok neskôr 12. augusta 2001 aj drevený kostolík, ktorý slúži pre bohoslužby a v jeho okolí je miesto pre oddych.