15-ročný Frederik Višnievský, v minulom školskom roku 2007/2008 žiak deviateho ročníka Základnej školy na Mierovej ulici vo Svite. Takéto ocenenie sa mu podarilo získať dokonca dvakrát za sebou - koncom júna 2007 i koncom júna 2008.
SVIT. Napriek tomu, že navštevoval triedu s rozšíreným vyučovaním športovej prípravy, počas celej školskej dochádzky patril k prospechovo najlepším študentom. Okrem plnenia školských základných povinností sa zapájal i do rôznych vedomostných súťaží, z ktorých mu najviac učarovali geografická a biologická olympiáda. Práve v posledne menovanej sa mu podarilo počas posledných troch školských rokov dosiahnuť medailové umiestnenia v rámci okresu i stať sa úspešným riešiteľom krajského kola v Prešove. Okrem preukázania získaných teoretických vedomostí a praktických laboratórnych zručností dokázal spracovať a excelentne obhájiť i projektovú časť biologickej olympiády. V nej sa venoval tomu, čo má najradšej. V predchádzajúcich ročníkoch oboznámil porotu a zúčastnených súťažiacich so životom svojho domáceho psieho miláčika, v tomto školskom roku si zvolil náročnejšiu tému - život bociana bieleho vo Svite, na ktorého hniezdo má výhľad priamo z okien svojho bytu. Toho, kto by sa nazdával, že jeho študijné výsledky a ocenenia v predmetových olympiádach sú výsledkom dlhodobého vysedávania nad knihami, môžeme v nasledujúcich riadkoch vyviesť z omylu.
Oveľa výraznejšie úspechy ako v civilnom školskom živote Frederik dosiahol v športovej oblasti, najmä v basketbale - je členom reprezentačného družstva Slovenska vo svojej vekovej kategórii. V sezóne 2006/2007 sa s družstvom BK Svit stal slovenským šampiónom v kategórii starších žiakov, pričom dlhé obdobie pôsobí ako kapitán hráčom. Nominovaný bol aj do výberu All Stars A. A nie je to jeho prvý majstrovský titul - ten vybojoval ešte o dva roky skôr, v roku 2005. K dvom titulom pridal zo slovenských šampionátov ešte jednu bronzovú medailu v roku 2004 a jedno štvrté miesto (2006). Ako kapitán družstva pôsobil i počas medzinárodného basketbalového turnaja Badem v Žiline, kde so spoluhráčmi vybojoval jedno druhé miesto (2003) a dve tretie miesta (2004, 2005). V školskom roku 2007/2008 bol i kapitánom školského basketbalového družstva ZŠ Mierová vo Svite. Po prvenstvách v okresnom a krajskom kole sa toto družstvo prebojovala až na vrcholné podujatie slovenského školského športu - Kalokagatiu do Trnavy (slovenský šampionát po linke školstva), kde obsadilo vynikajúce štvrté miesto a získalo obdiv a uznanie odborníkov. Výraznou mierou k tomuto úspechu prispel práve Frederik.
Okrem basketbalu si školu reprezentoval i v iných športoch. V akých? S akými výsledkami?
"Aj vo volejbale a v atletike sme sa vždy snažili o čo najlepšie umiestnenie. Okrem basketbalu sa nám najviac darilo v atletike, kde sme v rámci Okresných majstrovstiev základných škôl v konkurencii 25 škôl vybojovali prvenstvo i postup na krajské kolo. Vo volejbale nám k lepším výsledkom chýbalo trochu viac šťastia - vo vyrovnanom zápase so Spišskou Teplicou sme prehrali najtesnejším rozdielom, čo nás zastavilo v postupe do ďalších bojov."
Predsa však najviac voľného času venuješ basketbalu. Môžeš nám prezradiť niečo bližšie o tréningovom procese?
"V prvom rade je to spolupráca trénerov so svojimi zverencami (počas môjho doterajšieho pôsobenia v BKM Svit ma viedli páni Balog, Kovalík, Novák). Tréningy sú 4-krát do týždňa a záleží na každom z nás, ako k nim pristupuje. Všetko sa potom odzrkadlí v prípravných a ligových zápasoch."
Okrem výrazných úspechov, ktoré si dosiahol, sa ti však nevyhli ani zdravotné problémy. Kamarátom, príbuzným i učiteľom je známy tvoj vážny úraz oka počas basketbalového súboja v Krakove, po ktorom si sa však prekvapujúco skoro objavil v školských laviciach. Môžeš čitateľom priblížiť presnejšie túto udalosť? Kde berieš energiu na prekonávanie prekážok?
"Áno, v tomto školskom roku sa mi stala dosť nemilá príhoda. Na turnaji v Krakove mi chlapec z poľského tímu pri súboji o loptu nechtiac pichol prstom do oka, ostal som ležať na zemi, tvár mi zaliala krv. Nič som nevidel, myslel som, že som prišiel o oko. V Krakove ma previezli do nemocnice, no operovať ma mohli až na Slovensku. Vďaka šikovnosti lekárov mám oko v poriadku. O týždeň po úraze som sa objavil v škole a o mesiac aj na palubovke. Musel som si dávať pozor, ale neznamenalo to, že končím s basketbalom. A energia? Tá je v každom z nás. Potrebujem ju využiť na normálne veci, nie na flákanie sa a nič nerobenie (smiech). Rád si aj dobre oddýchnem."
Aké sú tvoje športové a študijné plány do budúcnosti?
"Teraz som ukončil základnú školu a ďalej budem pokračovať v štúdiu na gymnáziu. Basketbalu sa ale nechcem vzdať, veď sa mu venujem od svojich 7 rokov. Uvidím, ako budem stíhať školu a podľa toho sa zariadim."
Máš nejaký vlastný recept na úspech?
"Urobme si palacinky, ale nie, je to hlavne o podpore mojich najbližších robiť to, čo ma baví, úspech potom príde sám, len treba na sebe tvrdo pracovať a v tíme zabojovať."
Čo by si chcel odkázať čitateľom?
"Nech sa všetci venujú tomu, čo ich baví, nech nič nerobia nasilu. Potom sa dostavia výsledky, z ktorých budú mať radosť oni sami a aj celé ich okolie."
Na záver dodávame, že napriek dosiahnutým úspechom ostáva Frederik stále skromný a vždy ho môžeme stretnúť v pohode a s úsmevom na tvári.
