Višňovský želá hudobníkom sto miliónov

Prešovskú skupinu Chikili tu-a v letných mesiacoch zamestnáva koncertovanie viac ako kedykoľvek cez rok.

"Koncertujeme toľko, že už dva roky pracujeme na novom albume, no ešte stále nie je na svete. Pochodili sme Anglicko, Nemecko, Poľsko, no najviac doma sa cítime v Maďarsku. Z pohľadu ekonomického je to fajn, lebo koncerty prinášajú bonus, ale z pohľadu umeleckého je to tragédia." prezradil gitarista Maťo Višňovský. Spolu s ostatnými robí na novej nahrávke, no kým si ju fanúšikovia vypočujú, ešte to vraj potrvá. "Keďže naša skupina žije zo slaďákov, tak tam dáme aspoň jeden, aby sme mali z čoho žiť. Budú to veci, ktoré ľudí potešia. A mala by na albume byť hudba...," dodal s poloúsmevom.

Skamarátil sa s Jankom Lehotským

Pred pár dňami sa vrátil z istého festivalu, kde si až príliš dobre pri kvapke vínka porozumel s hudobníkom Jankom Lehotským. A prečo práve s ním?

"To je to isté, ako keby sa ma niekto opýtal o pár rokov neskôr, prečo Ivan Tásler. Sú to ľudia, ktorí v istom období vytvorili niečo výnimočné, parádne hitovky, ktoré nikto neprekoná. Okrem toho je to človek, ktorý odohral tri turné v Rusku a ja veľa takých ľudí nepoznám. Janko je srandista. Čistý chlapík, čistá robota," zhodnotil Maťo.

Slovenská národná hudba?

V Maťovej hlave sa okrem hudby točí ešte jeden projekt. " Chcem navrhnúť ministrovi kultúry, že tak ako je Slovenské národné divadlo, by sme mali mať aj Slovenskú národnú hudbu. Keď môžu mať pol miliardy herci, prečo nie speváci? A nám netreba pol miliardy ako má jedno divadlo len preto, že sa volá Slovenské narodné. Nám by stačilo sto miliónov a my by sme si už nejako pomohli," nadšene vykladá gitarista, ktorý ale nie je celkom presvedčený, že tento návrh prejde.

"No ale keď zakladali divadlo, tiež nevedeli, že budú mať takú dotáciu. Možno o 50 rokov to bude reálne," dodal s úsmevom.

"Višňa" tento projekt nechce robiť iba pre seba.

"Chcem to urobiť pre ostatných, aby mali peniaze. Však robia muziku a niektorí sa tak trápia... Dal by som tam skupiny, ktoré sú profíci, ktorí makajú, ktorí majú minimálne sto koncertov za rok. Takých je asi 40. Jasné, že nie také, ktoré prídu a povedia "Dobrý deň, my sme skupina...," vysvetlil a dodal, že to zatiaľ nikomu kompetentnému nenavrhol.

"Aj tak si myslím, žeby to ani neprešlo. Ale chcem to vyskúšať, bolo by to vtipné," uzavrel.