Neprekrúcajme históriu, hovorí historik
Alžbeta Báthoryová nebola podľa viacerých historikov žiadna svätica a liečiteľka, ako tvrdí režisér Juraj Jakubisko vo svojom najnovšom filme, ale diablom posadnutá krutá vládkyňa, ktorá vraždila celé štvrťstoročie.
BRATISLAVA. Andrej Štiavnický, spisovateľ a publicista, sa venuje histórii Báthoryovej už 28 rokov. Ako uviedol, slovenský národ by mal vedieť pravdu o krvou posadnutej čachtickej panej. Táto uhorská grófka je
pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách. Už aj jej predkovia mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu a k sexuálnej deviácii. Pravdepodobne aj vďaka zvráteným sklonom ich rod, mimochodom najvplyvnejší a najbohatší tých čias, postupne degeneroval, až nakoniec vymrel.
Sadizmus, kanibalizmus, satanizmus...
Štiavnický sa spolu s historikom Jozefom Kočišom životu Báthoryovej venujú už približne 30 rokov. Vychádzajú zo svedeckých výpovedí a súdnych protokolov, ktoré sú zachované už 400 rokov v Národnom archíve v Budapešti a v depozitoch potomkov šľachtických rodov v Maďarsku. "Dnešná medicína, psychiatria a psychológia dokázali v prípade Báthoryovej štyri základné veci - Impulzívny sadizmus, kanibalizmus,
satanizmus, kde rituálnymi obeťami boli mladé dievčatá, ktoré za nevysloviteľných múk odchádzali z toho sveta a sexuálne deviácie. Dievčatá vždy nahé v jej prítomnosti, excesy, zvrátenosti, pohlavné zneužívanie Báthoryovou. Toto sú mantinely trestnej činnosti, ktoré páchala celé štvrťstoročie od roku 1585 až do 1610," povedal Štiavnický.
Snahou Štiavnického a Kočiša je, aby Slováci poznali svoje dejiny a hlavne obrovský fenomén Báthoryovej, aj keď negatívny. Podľa Štiavnického, nikto nemá právo prekrúcať históriu, ani žiadny filmový režisér a ani seriózny historik. "Je nemravné, ak z beštie a diablom posadnutej robia sväticu a liečiteľku, ktorá predbehla svoju dobu," tvrdí.
Tri tisícky obetí
Báthoryová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien, hovorí sa až o troch tisíckach obetí. V roku 1610 ju dali do domáceho väzenia na Čachtickom hrade, kde ostala štyri roky až do prirodzenej smrti. Jej pomocníci - Ján Ujvári známy aj ako Ficko, Helena Jóová a Katarína Benecká, takisto čelili vážnym obvineniam. Na ich základe 7. januára 1611 v Bytči zaživa upálili Helenu
Jóovú, Jána Ujváriho pre mladý vek sťali a jeho telo spálili. Katarínu Beneckú súd pre nedostatok dôkazov
oslobodil. Liečiteľka Majorová z Myjavy, ktorá pomáhala Báthoryovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z
čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611.
Názory na fenomén Báthoryčka sa menia. Svedčia o tom diela historikov, spisovateľov a naposledy aj celovečerný film Juraja Jakubiska. Pri súde vraj svedčilo veľké množstvo osôb. Väčšina však žiadne dôkazy nepredložila. Aj preto niektorí považujú proces s Báthoryovou za vykonštruovaný a s politickým pozadím. Tvrdia, že skutočnou príčinou bola túžba uhorskej šľachty zmocniť sa pozemkov Alžbety Báthoryovej. Preto si našli zámienku - obvinenie z krutých činov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
