vyniesol precedentný nález, že verejnoprávne rádio porušilo zákon, keď názory hosťov akejsi diskusie "boli jednostranne negatívne voči vláde, jej činnosti a predstaviteľom".
Zo skvelého výroku, ktorý bol prijatý v TAJNOM (!!) hlasovaní (k tomu sa dostaneme), nezvratne vyplýva, že na Slovensku sú proti zákonu diskusie bez pozitívneho názoru o vláde. Táto vynikajúca RVR nemala ani námietky voči zloženiu debatného stola (Štulajter, Daniš, Chmelár), ktorý "odrážal pluralitu názorov". Vyhradila sa ale voči tomu, že "tvrdenia boli prezentáciou ich subjektívnych postojov (...), neboli v žiadnom smere v prospech plurality a vyváženosti sprostredkovaných informácií." Rozumiete; vybratí boli dobre, ale rozprávali zle. Nepodali očakávaný výkon, povedala RVR.
Toto sa nedá komentovať, len tradične vyzvať ošetrovateľov (najlepšie z veteriny), aby konali svoju povinnosť. Zaujímavejšie je všimnúť si (zvlášť s ohľadom na blížiaci sa 21. august), ako po cenovej regulácii štát skúša aj reguláciu názorov. Rada vyhlásila, že výber hostí bol podľa zákona, ale už nie to, čo povedali. Ergo štát vie, ako má správna, "vyvážená a objektívna" diskusia vyzerať, a médiám musia predstavu naplniť. Ten 21. august je veľká pointa; presne pred 40 rokmi, keď už asi tri mesiace bola zrušená cenzúra, sa reformní komunisti hádali, či napr. k článku o Sovietskom zväze, ktorý mal byť akože "jednostranný", by nemal hneď ísť aj názor "opačný".
Snaha štátu zabezpečiť "pluralitu", "vyváženosť" (a pod.) v médiách nie je nič iné, ako rezíduum komunistickej cenzúry, apendix, čo im zostal v hlúpych hlavách. Chorá je už požiadavka na "vyvážené" zloženie akejkoľvek relácie, ktorá už sama osebe otvára priestor na štátne intervencie. Arbitráž (RVR) môže byť dementná len občas, ale subjektívna je vždy. Neschopnosť pochopiť, že pluralita nie je o dramaturgii jedného média, ale v mnohosti zdrojov informácií, nie je hendikepom len ľudí minulosti z Ficovej záhradky. Keď šéfka syndikátu novinárov protestuje, že "premena RVR, R STV a R SRo na orgány, ktoré nahrávajú straníckej politike, je dôsledkom dlhodobej absencie štátnej mediálnej politiky", tak je evidentné, že postihnutie je širšie. A keď predsedníčka RVR na kritiku toho, že prečo nie sú predmetom sankcií aj monológy Fica na tej istej vysielačke, dokáže odpovedať, že "opozícia nemá jednu takú vodcovskú osobnosť, ktorá by bola alternatívou premiéra", tak je zrejmé, že zmrazený v normalizácii je takmer celý "establishment". Napokon, niet lepšieho dôkazu, ako tajné hlasovanie na RVR. Prečo? My nemáme právo vedieť, ako rozhoduje výkvet, ktorý platíme? Iste, oni či v zbore, či individuálne, sprostí sú všetci, ale odkiaľ berú aroganciu tajiť, ako hlasujú vo veci verejného záujmu?
"Po cenovej regulácii štát skúša aj reguláciu názorov"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
