Aténska olympiáda Martikána mátala
V cieľovej mixzóne MICHAL MARTIKÁN ešte opakoval, že uverí, až keď mu zavesia na krk zlatú medailu. Po Atlante 1996 ju naozaj dostal aj včera v Pekingu. Mátala vás aténska skúsenosť, keď ste sa radovali už na vode a potom prišla dodatočná dvojsekundová penalizácia a posunutie za Tonyho Estangueta?
"Určite, ale nechcem sa k tomu vracať ako ku krivde. Jednoducho vnútorný hlas mi vravel, radšej počkaj."
Ako sa vám išlo?
"Obe jazdy boli dosť rýchle na to, aby stačili na víťazstvo, hoci som sa v každej nevyhol ťuknutiu bránky. V prvej sa mi pred štvrtou bránkou zmenila voda, vyhodila ma do tyčky. Potom som sa musel usilovať zmazať stratu. V druhej som išiel o niečo lepšie, no v podstate boli obe podobné. Po drobných chybičkách to dopadlo dobre."
Čo sa vám premietalo pred finálovou druhou jazdou?
"Nič. Na relax nebol priestor, len som sa sústreďoval na trať. Poriadne sa rozpádlovať a vyraziť na trať."
V druhej jazde ste na devätnástej bránke pred cieľom mali dotyk. Čo vám prebehlo hlavou?
"Aby som zopakoval to, čo v prvej. Dôjsť čo najrýchlejšie do cieľa, aby dvojsekundová strata nebola pre mňa osudnou."
V cieli ste pripádlovali k brehu, kde stál váš otec a tréner. Čo ste si vraveli?
"Nič, čakali a sme mlčky dúfali, že môj čas na tabuli ostane najrýchlejší."
Vyhovovalo vám rozmiestnenie bránok?
"Bolo dosť jednoduché. Na tomto kanáli sa dal postaviť náročnejší slalom."
Ktoré zlato bolo pre vás ťažšie, atlantské alebo pekinské?
"Ťažko porovnávať. Iná voda, iná konkurencia, iné pravidlá. Priveľa rozdielností. Obe cesty ku zlatu boli veľmi ťažké, preto som rád, ako to dopadlo."
Na čo ste mysleli pri prechode cieľom, keď ste ostali bez emócií?
"Že sa nemám predčasne tešiť, ako v Aténach."
Cítili ste to ako satisfakciu za aténsku dodatočnú prehru?
"Neberiem to tak. Radšej ako ďalšie skvelé preteky. K Aténam sa nechcem vracať."
Po prvom kole ste viedli o 93 stotín. Akú taktickú potrebu to vo vás vyvolávalo. Ísť na istotu alebo ďalej riskovať?
"Zájsť technicky dobrú jazdu, nebolo treba taktizovať. Náskok na takejto ťažkej vode nebol výrazný."
Okrem víťazstva vám pribudne na konto aj miliónová finančná prémia. Ako ju plánujete využiť?
"Nemám vôbec nijaký plán."
Vnímali ste divákov, ktorí sa na časti tribúny sústredili pod slovenskou vlajkou?
"Len celkovú výbornú atmosféru, konkrétne slovenský blok som v hukote vody nerozoznal."
Povedal vám prezident pri gratulácii aj niečo neoficiálne?
"Áno."
Prezradíte?
"Že mi gratuluje aj on osobne neoficiálne."
Kedy ste vlastne naplno precítili radosť?
"Až na stupňoch víťazov."
Máte štvrtú medailu. Máte pre ňu pripravenú vitrínu?
"Ešte nie, ale niečo časom zmajstrujem. Miesto sa nájde."
Poslúži aj ako hračka pre trojročnú dcérku Tamarku?
"Nemám problém, keď sa s ňou bude chcieť pohrať. A patrí aj mojej manželke za podporu."
Váš večný rival figuroval pred vaším štartom v semifinále na poslednej možnej postupovej priečke. V cieli ste ho vyradili z finále. Ako ste to vnímali?
"Nemyslím, že som ho vyradil ja. Tony stále patrí k najlepším na svete. Jemu semifinále nevyšlo práve na olympiáde, kde mal šancu zavŕšiť zlatý hetrik. I to sa stáva. Každé preteky sú iné, Tonymu tieto nevyšli."
On sám v cieli povedal, že posledných šesť mesiacov cítil od vás vyššiu motiváciu, ako mal on. Tušil, že vyhráte.
"On mal možno väčšiu - získať tretie zlato po sebe."
Pravidlá vo vodnom slalome sa dosť dynamicky menia. Môžu nastať zmeny aj pred budúcou olympiádou v Londýne?
"Iste môžu, ale už nie také výrazné, ako po Atlante, keď sa išlo na lepší čas z dvoch jázd alebo po Aténach, keď sa skrátili rozmery lode."
Ktorá z vašich štyroch olympijských medailí je najvzácnejšia?
"Každá je jedinečná, každú som získal na inom konci sveta v odlišných podmienkach. Zoradil by som ich podľa lesku. Po dvojiciach."
Uvedomujete si, že ste najlepším vodným slalomárom olympijskej histórie?
"Zatiaľ nie."
Ako ste spali pred pretekmi, čo sa vám snívalo?
"Ako každý deň, od desiatej, nesnívalo sa mi nič."
Tešíte sa na olympiádu v Londýne?
"Tak ako na všetky doteraz. Vodný slalom ma stále baví."
Z Pekingu od nášho redaktora Vojtecha Jurkoviča