sa nás netýka nič, čo sa deje päť metrov za plotom. Nejde pritom o málo, kríza na Kaukaze má k slovenským záujmom bližšie, než si myslíme.
Predseda vlády nezaprel prosovietsku výchovu a za pôvodcu konfliktu označil de facto Gruzíncov. Jeho výrok, že "niekto provokoval, a vieme, kto provokoval", totiž nemá inú interpretáciu. Fakt je ten, že provokácie v južnom Osetsku, čo je separatistická provincia, začali podstatne skôr, než gruzínska armáda vtrhla na územie, ktoré je, mimochodom, súčasťou ich štátu. Začali najneskôr vtedy, keď sa dostal v Gruzínsku k moci prozápadne orientovaný Michail Saakašvili, a provokovali najmä rôzne paramilitaristické proruské skupiny, snažiace so o úplne odtrhnutie provincie, nad ktorou už Tbilisi aj tak fakticky nemalo žiadnu kontrolu. Toto je však slepá ulička debaty, nikto netvrdí, že Michail Saakašvili, ktorý bol dvakrát demokraticky zvolený, je bez chyby, taktik formátu Kissingera, či vojvodca formátu Suvorova. Keď asi pred polrokom spovedali na BBC akéhosi predstaviteľa gruzínskej opozície, tak Saakašvili vyšiel z prestrelky, napriek odporu moderátora, s obrazom horším ako Mečiar a Fico dohromady... No.
Podstatou nie je otázka, že komu patrí južná Osetia, resp. kto porušil ako prvý pred týždňom princípy medzinárodného práva, alebo či je alebo nie je Saakašvili značkový demokrat prvého stupňa. Podstatou je evidencia, že Gruzínsko (a ešte Ukrajina) predstavujú v priestore bývalého ZSSR (mimo Pobaltia, samozrejme) kľúčovú skúšku demokratických reforiem a budovania spoločnosti postavenej na hodnotách, ktoré vyznáva aj Európa a USA. (Iná vec je, že ako.) Teda sloboda jednotlivca, trh, právny štát a vláda zákona. Toto, a snaha Tbilisi začleniť sa do NATO, a neskôr zrejme aj EÚ, je jadro kaukazského konfliktu. Pretože záujmom Ruska je, aby satelitné krajiny, ktoré vznikli po rozpade ZSSR (Spoločenstvo nezávislých štátov), neunikali mocensky ani strategicky z jeho "sféry vplyvu". Tento záujem Ruska je imperiálny, vychádza z jeho tisícročnej tradície presne tak ako neschopnosť prijať iný ako autokratický model riadenia spoločnosti. Moskve nejde o žiadnu južnú Osetiu, ale len a len o to, aby zmarila demokratické procesy na svojich hraniciach a cez bábkové vlády si udržala strategické výhody. Napríklad kontrolu nad energovodmi, ktoré cez Gruzínsko vypravujú do Európy kaspickú ropu a plyn.
Takisto od veci sú všetky paralely medzi Kosovom a južnou Osetiou, o ktoré sa snažia rôzni špekulanti. Neexistujú. V Kosove páchala štátna moc Srbov genocídu a teror, na čo v tomto prípade niet jediného dôkazu, len reči Rusov. Čakať od slovenského premiéra pochopenie, že Gruzínci majú právo na výber vlastnej cesty za šťastím, vrátane do NATO, ak sa im chce, je isteže neprimerané. Takže zostáva len na Kubišovi, aby vysvetlil, že pán premiér opäť raz tlmočil svoj "súkromný názor".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
