keď po ručnom kosení čakali gazdovia na mlátenie podľa poradia, ktorým si požičiavanie mlátičky vyžrebovali. Rodičia detí čakali na zriadenie strednej školy v Michalovciach alebo Humennom a trinásti obžalovaní na rozsudok súdu v Košiciach. V Giraltovciach prebiehali prípravy na elektrifikáciu a v Dúbravke ukradli peniaze určené na zvony.

Leto bolo rušné v mestách i na vidieku, ktorý práve cez parlamentné prázdniny navštevovali poslanci, lebo sa "zvolebnievalo".

Politické aj gazdovské bitky

Na zhromaždenia chodieval na východ častejšie aj Andrej Hlinka, najmä do Vranova, Prešova a Košíc. Odvtedy, ako sa na schôdzi s ním v Prešove strhla bitka medzi ľudákmi a štátotvornými stranami, na každej bola ochranka, naverbovaná z dedinských mládencov - známych bitkárov. Medzi nimi sa preslávili parobci z Ťahanoviec. Traja členovia ľudovej strany boli odsúdení za výtržnosti v Prešove na 2 - 6 mesiacov väzenia. Práve vtedy stála pred košickou sedriou aj trinásťčlenná skupina, obvinená z krádeže a predaja ukradnutých predmetov v košických domácnostiach, obchodoch a skladoch a z krádeží zásob z vojenského skladu a ich predaja na trhoviskách. Veľká politická bitka bola na stretnutí s Hlinkom v košickom hoteli Schalkház, ktorá sa skončila až úmrtím pri páde zo schodišťa. Nezabránil jej ani kordón policajtov pred hotelom s vytasenými šabľami a s puškami.

V dedinách sa bili kvôli odoraným medziam po skončení žatvy, keď orali strniská a počas žatvy o poradie na mlátenie. Tam sa členovia agrárnej strany nebili s nikým, lebo boli presvedčení o svojom víťazstve.

Gazdovskí synovia sa neraz pobili kvôli poradiu ich otcov na mlátenie, ak nemali vlastnú mláťačku, alebo zo závisti. V obci Lastomír pri Michalovciach mali gazdovia štyri mláťačky a chránili ich viac ako oči v hlave, dokonca pri nich v stodole aj nocovali. Ak ich závistlivec nepoškodil, založil požiar. V Lastomíre nebol objasnený požiar, ktorý založil neznámy podpaľač na stohu obilia, pripraveného na vymlátenie. Stoh bol v blízkosti mláťačky a podpaľač predpokladal, že zhodí jedno i druhé. Ľudia mláťačku zachránili a zabránili rozšíreniu ohňa na vedľajšie domy. Takého požiare boli časté a nepochopiteľné, lebo ten, kto mal mláťačku, požičiaval ju ostatným v obci.

Súd kvôli mláťačke

V tom istom čase sa skončilo pojednávane s gazdom Mikom a jeho synmi. Podľa policajného raportu všetko zapríčinila mláťačka. Ešte v jeseni uplynulého roku, si gazdovia vo Vyšnom Olčváre požičali mláťačku. Aby sa nehádali, kto bude kedy mlátiť, lebo každý chcel byť prvý - zostavil richtár zoznam podľa poradia, aké si gazdovia vyžrebovali v richtárovej baranici. Gazda Miko si vytiahol trinástku a jeho takmer menovec, ktorý mal v priezvisku namiesto "k" "h", teda Miho, šestnástku. Tak, ako mali takmer rovnaké mená, mali odlišné nátury a nemali sa veľmi v láske. Preto sa Miho so šestnástkou rozhodol mlátiť vtedy, keď prišiel rad na Miku s trinástkou. Od gazdu s číslom dvanásť si večer odviezol Miho mláťačku na svoje humno. Ono sa zmenilo na bitevné pole. Hlavnými útočníkmi boli dvaja synovia gazdu Miku, ktorí sprevádzali svojho otca k Mihovi, keď išiel pýtať mláťačku. Nepochodil, lebo Miho sa zaťal a pustil sa do bitky. Miko senior s juniormi ho tak zmlátili, až museli zavolať susedia lekára aj žandárov. Bitka pokračovala, keď sanitka odvážala dolámaného Mihu do nemocnice. Ušlo sa aj žandárom, lebo obec sa rozdelila na dva tábory a kamene neušetrili ich hlavy ani okná domov. Mikovi seniorovi sa ušlo okrem pokuty pol roka odpočinku vo väzení a juniorom po mesiaci s podmienkou na dva roky.

Žatva v roku 1923 prebiehala vo veľkých horúčavách. Podľa agentúrnych správ o meteorologickej situácii bolo v polovici júla v Prahe 33 - 36 stupňov Celzia, v Košiciach nad 30 stupňov. Extrémne teploty boli v Londýne aj Viedni a veľké škody napáchali búrky aj povodne v Španielsku. V Japonsku bolo zemetrasenie, pri ktorom iba v Tokiu zahynuli tisícky ľudí.

V Zemplíne chýbali školy

Čím bližšie bol prvý september., tým viac sa stupňovali obavy úradníckych rodín v Zemplíne., najviac v Michalovciach o to, či budú mať kam chodiť do strednej školy ich deti. Do Prešova a Košíc bolo ďaleko a v Michalovciach ani v Humennom nebola žiadna stredná škola. V Michalovciach žilo 10 tisíc obyvateľom okrem štátnej ľudovej školy so 14-tiscmi triedami pre tisíc žiakov a mešťanskej školy pre 150 žiakov žiadna iná škola nebola. Gymnáziu by chceli vtedy Humenčania aj Michalovčania, o čom sa viedli dlhé a zbytočné debaty v oboch mestách aj na ministerstve. Humenné bolo na tom lepšie, lebo okrem ľudových škôl malo meštiansku aj odbornú drevársku školu - bolo v nej iba sedem žiakov a prihlásili sa piati. Mestský úrad v Michalovciach sa nechcel sporiť s Humenčanmi, preto požiadal vládu ČSR, aby zriadila nestrannú komisiu, ktorá by rozhodla, kde bude gymnázium. Ministerstvu navrhla jeho výstavbu v Michalovciach. Bolo jediným tzv. zberným gymnáziom pre celé okolie až do konca 2. svetovej vojny.

Elektrina v Giraltovciach

Dedinské krčmy boli informačnými strediskami, kde sa sústreďovali informácie z domova i zo sveta. Odtiaľ sa potom šírili po dedine všetky novinky. K novinkám patrila aj elektrifikácia Giraltoviec a Hanušoviec, ktorá sa mala začať od januára 1927. (Hanušovce povýšil kráľ Karol Róbert na roveň Prešova a v roku 1427 boli jedným z najväčších šarišských sídiel so 136 poddanskými usadlosťami.) Jedni ju vítali, druhí jej nedôverovali, ďalší ju odmietali, lebo bola "drahým špásom". Bola témou na jarmokoch i pred kostolom. Horúcou témou v krčmách bola príprava manifestačnej schôdze roľníkov a gazdov z 32 obcí, ktorá mala byť tiež v januári 1924 v Giraltovciach. Boli poľnohospodárskym mestečkom aj počas prvej ČSR a trpeli vysokou nezamestnanosťou. Na manifestáciu a snem prišlo vyše 300 zástupcov obcí, aby týmto zhromaždením protestovali proti súčasnému daňovému systému. Revolúciu odoslali do parlamentu a žiadali v nej, aby množstvo daní nezničilo poľnohospodárov a aby vláda navrhla pre nich iba jednu daň. Na sneme bol aj zástupca roľníkov z obcí Dúbravka v okrese Michalovce, kde sa občania poskladali na nové zvony. Pôvodné v rímskokatolíckom kostole im zrekvírovala maďarská vláda počas 1. svetovej vojny. Peniaze boli na fare aj s objednávkou na zvony. Faru prepadli ozbrojení lupiči a pod hrozbou zastrelenia žiadali kňaza, aby im vydal všetky peniaze, ktoré má. Medzitým ich bol vziať kurátor, takže kňaz dal svoje úspory. Lupiči ho donútili, aby išiel po peniaze ku kurátorovi aj z jedným z nich, ktorý sa vydával za pomocníka zvonolejára. Kňaza potom zviazali na fare a ušli. Chytili ich v krčme v Budkovciach.

Také bolo leto pred 85 rokmi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.