Richterovej škály), po akých by politická scéna v lepšej demokracii vyzerala ako Drážďany po bombardovaní a armáda intelektuálov by kázala o konci politiky a morálky. Na Slovensku, a dnes je to už isté, nič také nehrozí. Nielenže máme príliš vysoký rast HDP na to, aby sme sa rozptyľovali, ale ešte aj tvorcovia mienky a vykladači správ z povolania sa zaoberajú kravinami.
Namiesto toho, aby sa držali témy, ktorou je zrastenie zločinu a politiky, mediálny sociológ rieši napríklad otázku, či "súčasné turbulencie" budú alebo nebudú mať vplyv na preferencie HZDS. No. Menej podstatný motív či rys tejto kauzy už ani neexistuje. Koho to zaujíma, komu na tom má záležať, aký význam to má v situácii, keď celé vedenie strany lieta v podozrení z machinácií v účtovnej závierke i verejnom obstarávaní? Navyše, čokoľvek by sociológ povedal, je to len bohapustá špekulácia (ktorá ak nevyjde, nikto ho k zodpovednosti nepoženie.) Nevedno, či Mečiar taký cieľ sleduje, ale po tom, čo ohlásil odstrel Kramplovej, sa ohnisko kauzy posunulo k "téme" mocenského zápasu v HZDS. Akoby podstatou veci neboli podozrenia od prania špinavých peňazí až po klientelizmus prvého stupňa, ale otázka, či Kramplová odíde, alebo zostane v HZDS, resp. či Urbániho prizabije igelitka, alebo ju prežije. Verejnosti sa pomaly podsúva obraz, ktorý šíri najmä "nemenovaný zdroj" Jureňa, akože Mečiar je nad celou aférou, "veľmi sklamaný z vývoja", zdesený z finančnej správy, ktorú v živote nevidel, a ešte aj z tendra, o ktorom v živote nepočul. (Iná vec je, že Jureňa hrá akúsi hru, ktorej azda ani sám nerozumie. On nemá motív ísť proti Kramplovej, ale proti Mečiarovi azda áno, čo je aj dojem autora komentára.)
Pre mediálneho politológa je však podstatnejšie, že "odvolanie Kramplovej je jednoznačne vybavovaním si straníckych účtov s druhou najpopulárnejšou političkou". Tak to je už na mašľu. Úplne mimo. A čo je horšie, opäť odpútava pozornosť od reálnych dôvodov odvolania. Medzi ktorými, hoci možno nie jediný, je zaiste konflikt okolo falošného tendra (kde medzi spolupáchateľmi vznikol v koncovke akýsi problém ale to je špekulácia). A, následne, výroba alibi pre Mečiara, ktorý obeťou Kramplovej chce zahládzať väzbu medzi víťazmi a (možnými) darcami Škôd Fabia, z ktorých profitoval predovšetkým on osobne.
Vynikajúco číta kauzu aj Zsolt Simon, podľa ktorého "také časté výmeny ministrov škodia rezortu pôdohospodárstva". Áno. Tak to je vôbec najpodstatnejšie na škandáloch HZDS. A do toho ešte vchádza Fico, ktorý sa "nebude vyjadrovať k tvrdeniam proti tvrdeniam predstaviteľov HZDS", hoci po zrkadlovo podobnom aranžmán vo Veľkom Slavkove ešte vedel urobiť cirkus, až padali lustre (teda po tlaku médií). Pri takomto nepochopení deja a prístupoch sa nikto nesmie čudovať, že z kontroly politiky sa stáva fraška rovnaká ako sama politika. Chyťte si peňaženky s novou menou, priatelia.
"Nikto sa nesmie čudovať, že z kontroly politiky sa stáva fraška"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
