dnešnej dobe slobody, internetu a mobilov? Alebo nechať okupáciu ležať ako idealizovanú spomienku pre biologicky odchádzajúcu generáciu aktérov?
Hoci Husák a jeho nohsledi spísali po okupácii siahodlhé "poučenie z krízového vývoja", súhlas s ktorým bol podmienkou "sine non qua" každému, kto chcel robiť nejakú kariéru, poučenia pre dnešok sú veľmi krátke, ale tri: Po prvé, komunizmus je nereformovateľný. Po druhé, ázijská mocnosť na východe je hrozba. Po tretie, neexistuje život v slobode bez garancie bezpečnosti.
Augustový vpád ruského medveďa a jeho satelitov (NDR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko) vnímali a vnímajú (tí, čo ešte žijú) politici "pražskej jari" dodnes ako zradu. Brežnev im predsa ešte v roku 1967 povedal, keď sa pýtali na to, či môžu odstrániť Antonína Novotného (bývalý prvý tajomník), svoju slávnu vetu: "Eto vaše delo". A oni, na čele s Dubčekom, ani nikdy nespochybnili ideové a mocenské piliere komunistického režimu. Veď by boli sami sebe katmi, keby volali napríklad po systéme viacerých strán. Akurát súdruhovia zabudli, že aj opatrné a čiastkové reformy, ktoré naštartovali pod heslom "socializmu s ľudskou tvárou", si boľševici v Moskve vyložili ako ohrozenie totalitného modelu. A v tom mal Brežnev aj pravdu. Vláda jednej strany a zrušenie cenzúry (máj 1968), sú nezlučiteľné. Nezlučiteľné je aj centrálne plánovanie a (čiastočne) slobodné podníkanie, čo nenavrhoval skrížiť Mičurin, ale podpredseda vlády Ota Šik.
Reformnokomunistický pokus bol, samozrejme, príťažlivejši ako poststalinistický, ktorý v ČSSR chceli vylepšiť. Problém bol akurát v tom, že nebol realizovateľný, pretože podstatou komunizmu je štátne ovládanie ľudí a riadenie životov, čo nejde dokopy s "ľudskou tvárou". Preto bol 21. august 1968 zákonitý, keďže vzhľadom na nukleárnu rovnováhu USA a ZSSR mali Rusi voľné ruky. Tzv. šesťdesiatosmičkárom či "dubčekovcom", čo precitli z deformácií totality, ktorú sami budovali, sa nedá vyčítať to, že hľadali "tretiu cestu", ktorá neexistovala. Vyčítať im treba však to, že pamätníci a dnešní pohrobkovia (napríklad istý Fico) vytvárajú legendu, akoby to bola alternatíva a ak neprídu Rusi, tak Dubček s Ota Šikom, s úsmevom na ľudských tvárach, nás dovedú až do Rakúska.
Brežnev nezradil, konal v súlade s vlastnou podstatou boľševika. Zradili Dubček a Černík a Svoboda, vôbec všetci (mimo Františka Kriegela). Či moskovskými protokolmi, či podpisom tzv. pendrekového zákona, ktorým legalizovali mlátenie a strieľanie československých občanov za to, že 21. augusta 1969 vyšli do ulíc vyjadriť im podporu. Rok 1968 nie je z dnešnej perspektívy nič viac, ako zbabraný palácový prevrat v československej gubernii, ktorú Rusi už považovali za časť svojho impéria. Možno Dubčekovu "jar" aj vedome zneužili na to, aby dostali svoju armádu na územie jediného štátu strednej Európy, kde sa ešte neutáborila.
"Brežnev nezradil, konal v súlade s vlastnou podstatou boľševika"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
