Pozoroval už desaťtisíce röntgenových zdrojov
Priznám sa, že "dvojznačné" titulky sa pomaly stávajú mojím zlozvykom (už s tým prestanem). Opäť je to ale tak, že titulok je pravdivý, aj keď nie takpovediac "prvoplánovo". Nejde totiž o to, že by zakladateľ modernej fyziky Isaac Newton objavil nejaké nové živé monštrum, ale o to, že vesmírny teleskop Newton objavil v diaľave kozmu skutočné vesmírne monštrum. Informáciu o tomto významnom objave vydala európska vesmírna agentúra ESA v pondelok.
Sto miliónov stupňov
V úvode správy sa stručne konštatuje, že vesmírny teleskop XMM-Newton objavil najmasívnejší zhluk galaxií, aký sa doteraz podarilo pozorovať v tých najvzdialenejších kútoch nášho vesmíru. Toto novoobjavené "monštrum" (tak ho ESA nazvala), ktoré dostalo katalógové číslo 2XMM J083026+524133, obsahuje pravdepodobne toľko hmoty, ako tisíc veľkých galaxií. Väčšina tejto hmoty je pritom vo forme horúceho plynu, ktorého teplota je sto miliónov stupňov.
Náhodný objav
Zaujímavosťou je, že toto vesmírne monštrum bolo objavené v podstate náhodou, keď teleskop XMM-Newton študoval iný vesmírny objekt. Keď potom tím astronómov pod vedením Georga Lamera z Astrofyzikálneho inštitútu v nemeckom Potsdame systematicky analyzoval katalóg snímok, zhotovených vesmírnym teleskopom, objavil aj rekordne veľký zhluk galaxií. To, že skutočne ide o zhluk galaxií, potvrdilo neskôr aj optické pozorovanie pomocou veľkého binokulárneho teleskopu v Arizone. Teraz treba zrejme vysvetliť, že teleskop XMM sleduje vesmír (resp. jeho časť) v oblasti röntgenového žiarenia. Písmeno X v označení tohto teleskopu znamená X-ray, čo je anglický názov pre röntgenové žiarenie.
Jedno percento oblohy
Teleskop XMM-Newton vykonal už 3 500 pozorovaní, ktoré pokrývajú asi jedno percento celej oblohy. Katalóg snímok, zhotovených teleskopom, obsahuje už vyše 190 000 individuálnych zdrojov röntgenového žiarenia. Tím astronómov, ktorý nový zhluk galaxií objavil, vypočítal, že tento zhluk je od nás vzdialený 7 700 miliónov svetelných rokov. Istým prekvapením bolo, že podľa výpočtov má tento zhluk tisícnásobne väčšiu hmotnosť ako je hmotnosť celej našej galaxie (ktorú nazývame aj Mliečna dráha). "Domnievame sa, že takéto masívne zhluky galaxií sú veľmi zriedkavými objektmi vo vzdialenom vesmíre," povedal Lamer.
Tmavá energia
Už samotná prítomnosť tohto zhluku potvrdzuje existenciu mysterióznej zložky vesmíru, nazývanej tmavá energia (resp. tmavá hmota). Zatiaľ nikto nevie, čo to vlastne tmavá energia (hmota) je, ale vedci sa zhodujú na tom, že spôsobuje zrýchľovanie expanzie nášho vesmíru. Vedci ale nepredpokladajú, že by v katalógu snímok, zhotovených teleskopom XMM-Newton, našli ďalšie takéto vesmírne monštrá. "Podľa terajších kozmologických teórií môžeme predpokladať výskyt len tohto jediného zhluku na jednom percente oblohy, ktoré teleskop preskúmal," vysvetľuje Lamer.
Začiatok v roku 1985
Povedzme si teraz niečo o samotnom teleskope. Seriózna práca na budúcom teleskope XMM začala v roku 1985. Celková konfigurácia teleskopu bola vyvinutá v roku 1987. ESA schválila vyslanie teleskopu do vesmíru v júni 1998. Označenie XMM znamená X-Ray Multi-Mirror, teda röntgenový teleskop s viacnásobnými zrkadlami. Základnou časťou teleskopu je 170 tenučkých valcovitých zrkadiel, zoskupených do troch teleskopov. Zrkadlá teleskopu sú najcitlivejšími zrkadlami, aké boli kedy na svete vyvinuté. Sú tvorené z dokonale vylešteného zlata a majú celkovú plochu 200 štvorcových metrov.
Hladučké zrkadlá
Zrkadlá sú také hladké, že žiaden atóm zlata nevyčnieva z povrchu zrkadla o viac než jeho vlastný priemer. Doplnkovým označenie Newton má vzdať hold už spomenutému anglickému fyzikovi a matematikovi Isaacovi Newtonovi (1642-1727). Newton okrem iného demonštroval, že svetlo možno hranolom rozložiť na rôzne jeho farebné zložky. Tneto objav možno pokladať za základ princípu, na ktorom pracuje vesmírny teleskop XMM-Newton. Celková hmotnosť teleskopu je 3,8 tony, jeho dĺžka je približne desať metrov. Teleskop je vystrojený mimoriadne presným zameriavacím a stabilizačným systémom.
Dyňa z 300 km
Presnosť tohto systému je taká, ako keby sme bežným v ruke držaným teleskopom pozorovali dyňu na vzdialenosť 300 km bez toho, aby sa nám obraz dyne v okulári chvel. Teleskop bol do vesmíru vypustený 10. decembra 1999 raketou Ariane 5, ktorá štartovala z európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane. Teleskop obieha okolo Zeme po silne eliptickej dráhe, ktorej najvzdialenejší bod (apogeum) je od Zeme vzdialený 114 000 km (približne tretina vzdialenosti k Mesiacu). Najbližší bod dráhy (perigeum) je od Zeme vzdialený 7 000 km.
Obeh za 48 hodín
V perigeu sa teleskop pohybuje rýchlosťou 24 120 km/h (voči Zemi), čo je deväťnásobne väčšia rýchlosť ako v apogeu. Doba obehu okolo Zeme je 48 hodina. Dráha s veľmi vysokým apogeom bola zvolená preto, aby prístroje teleskopu mohli pracovať už mimo radiačných pásov, obklopujúcich našu planétu. Teleskop XMM-Newton je najväčším vedeckým satelitom, postaveným v Európe. Tento teleskop už odhalil vo vesmíre viac röntgenových zdrojov než ktorýkoľvek predchádzajúci vesmírny teleskop.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
