Zbierky na Fond republiky, Svobodove a Dubčekove smeny, tiché štrajky v auguste ´86

V štyridsiatompiatom sme našich osloboditeľov vítali kvetmi so slzami radosti. V šesťdesiatomôsmom sa zmenili na agresorov, ktorí prišli s 27 divíziami urobiť poriadok s demokratizačným procesom v ČSR, aby zmietli pokus o reformu štátneho socializmu. Pražská jar, ktorú historik Ján Pauer v monografii "Praha 1968 označuje ako predchodcu sovietskej perestrojky" a ako prvý "zhora" riadený pokus o reformu systému nenásilnou formou, sa skončila a jej vinníci boli potrestaní.

Vinníkmi boli občania ČSSR a trestom vyše 20-ročný dohľad nad nimi, aby nezišli z cesty, vedený k socialistickej budúcnosti krajín Varšavskej zmluvy.

Fond republiky

Pre každého, kto sa tešil, že sa bude dať voľnejšie dýchať a že Dubčekova politika prinesie zmeny k lepšiemu, to bol šok, keď sa ocitol zoči - voči tankom a okupačným vojakom. 21. augusta bol čiernym dňom v našich dejinách a vyše 20-ročná okupácia hanebným činom, ktorý zničil nadšenia a odhodlanie ľudí. Prejavilo sa napr. aj v tom, keď v roku 1968 prišli pracovníci podniku Merina v Trenčíne s myšlienkou vytvoriť Fond republiky, ktorým by pomohli nášmu národnému hospodárstvu. K Trenčanom sa pripojilo aj východné Slovensko. Ako prvý 3. augusta mestský stavebný podnik v Košiciach odpracoval celopodnikovú smenu v sobotu, pripojil sa košický Záhradnícky a sadovnícky podnik. Pozemné stavby na účet 2171 poslali 1 milión korún, Prešovčania, baníci z Rudnian, hutníci z VSŽ, poľnohospodári z V. Lomnice venovali Fondu republiky tri percentá z platu. Akcia sa rozšírila na celé Slovensko, pripojili sa k nej aj všetky české podniky.

Táto akcia pripomínala úsilie občanov po vzniku Československej republiky po rozpade. Rakúsko - Uhorska, kedy vytvorili fond na Poklad republiky, na ktorý prispievali do pokladničiek, aj na účet v banke. Tam odovzdávali aj zlaté predmety.

7. augusta 1968 sa v Košiciach objavil prvý dar v zlate od družstva Technika. Vážil 105 gramov. Na podporu Dubčekovej politiky a Fondu republiky posielali ľudia petície a ďalšie peňažné dary. Tie dosiahli na východnom Slovensku k 10. augustu 1968 3 milióny 223 tisíc 893 Kčs a k 18. augustu darovali 684 gramov zlata v príveskoch i retiazkach. Za ďalšie dva dni bol najvyšší prírastok v pobočke košickej Čsl. obchodnej banky - 2,5 milióna Kčs, takže 17. augusta prekročili dary na účet 2171 šesť miliónov.

Ľudia sa zaujímali aj o verejné záležitosti, o ľudí, ktorí boli v politike, morálne podporovali prezidenta Svobodu a Alexandra Dubčeka, ich portréty nosili na odznakoch dospelí aj deti. Objavili sa aj na textilných vlajočkách. Také ušili aj medzevské ženy v Módnej tvorbe. Mestá boli plné letákov a plagátov na ich podporu a podporu vlády.

Hliadky mladých

Nezvyčajnú aktivitu prejavovala mládež. Začala organizovať po invázii pouličné aj domové hliadky na ochranu ulíc aj na pomoc bezpečnostným zložkám. Roznášala aj na vidiek samizdatové noviny Pravda a Východoslovenské noviny, letáky, upozorňovala na sovietsku políciu NKVD v civilnom oblečení s novými preukazmi štátnej bezpečnosti.

Po invázii v každom väčšom podniku východného Slovenska vydávali letáky a tie roznášala tiež aj mládež.

Východoslovenské noviny monitorovali situáciu, aká bola v regióne po 21. auguste. Zo samizdatového mimoriadneho vydania, ktoré mnohí uchovávajú dodnes, sa čitatelia dozvedeli okrem iného aj o streľbe v Rožňave. V nedeľu 25. 8. po 22. hodine strieľali príslušníci vojsk ZSSR do interhotela KRAS. Streľba spôsobila v ňom požiar a poškodila zariadenie, čo ešte znásobila prehliadka vojakov v izbách, kde hľadali údajných ukrytých útočníkov. Tí vraj začali strieľať na vojakov a oni zareagovali. V hoteli, kde poprepichovali bodákmi paplóny a vankúše, útočníkov nenašli.

Žiadni nebili. Vonku bol postrelený na hlave pracovník ONV v Rožňave a pritom poranili aj vlastného príslušníka.

Z 28. na 29. augusta pred pol desiatou večer sa ozvala v Michalovciach pred budovou súdu a Domu služieb streľba okupačných vojsk, ktoré prechádzali v kolóne cisternových vozidiel smerom na Košice. Dvaja mladí ľudia začali do nich hádzať kamene. Našťastie streľbu odniesli iba okná Domu služieb a verejné osvetlenie pred poštou. Podobná situácia bola v obci Krčova.

Medzi ľuďmi sa začali šíriš správy o odtrhnutí východného Slovenska od ČSSR, čím odpor voči okupácii ešte vzrástol. V humenskom podniku Chemlon sa v tom čase zaškoľovalo na výrobu polyamidového vlákna 36 Vietnamcov aj 12 Bulharov. Všetci sa postavili na stranu okupačných vojsk, za čo ich robotníci z prevádzky vykázali na ubytovňu a nepustili ich na pracovisko. Holandskí a západonemeckí odborníci na montáži strojového zariadenia v Chemlone, kde sa mala začať výroba v decembri 1968, odcestovali domov. Desil ich pohľad na päť tankov, ozbrojené transportéry priamo v Humennom, na ďalšie tanky a spojovací voz nad Kalvárou.

Vypredané rádiá

Po príchode okupantov s takou vojenskou technikou si ľudia spočiatku mysleli, že je to vojenské cvičenie, až po informáciách z rozhlasu a letákov pochopili, že je to naozajstná invázia. Tí, ktorí neboli v práci, začali kupovať predovšetkým chlieb a základné potraviny. 22. augusta podľa informácie odboru obchodu Vsl. KNV stúpol nákup v 80 percent. Odrazu bol nedostatok soli a museli obmedziť predaj múky. Ku koncu mesiaca sa predaj dostal do normálnych koľají vďaka vynikajúcemu zásobovaniu. V mlynoch pracovali v trojsmennej prevádzke, pekári na celom východe a prekonávali aj s pracovníkmi obchodu.

Zložitú situáciu v zásobovaní v prvé dni využili priekupníci, keď začali vykupovať potraviny a predávali ich a prehnané ceny, v ktorých bolo započítané aj to, že nečakali v dlhých radoch pred obchodmi. Najviac ľudia kupovali sviečky pre prípadné vypnutie elektriny, mydlo - až pol kila na osobu, pracie prášky a rádioprijímače. Čomu sa dnes čudujeme, bolo v tom období udalosťou, nájsť ešte v nejakom meste v obchode rádio. Televízia neposkytovala žiadne informácie. Televízny vysielač Dubník bol vyradený z prevádzky po streľbe zo samopalu, takže celý východoslovenský kraj bol bez signálu. Stalo sa tak po jeho obsadení okupačným vojskom a prehliadke, lebo tam hľadali údajne dva ukryté guľomety. Taký dôležitý objekt na odľahlom mieste strážila závodná stráž a úradne boli vysielaču pridelené štyri pištole a dva samopaly. Vojaci ich zaistili a pri ceste späť spustili na vysielač paľbu zo samopalov. Toto počínanie vraj sovietske velenie označilo za nepremyslené gesto.

Svobodove a Dubčekove smeny

Na Spiši a Šariši sa ešte neskončila žatva, do fabrík viazli dodávky, na stavby materiál. Ľudia dobiehali zameškané, organizovali Svobodove a Dubčekove pracovné smeny, aby nahradili straty. Proti okupácii protestovali najrôznejšími formami . Pripomíname, že sa blížil 29. august a ten bol výročím SNP. Na 27. augusta Prešovčania vyjadrili jednotu a vernosť Dubčekovi a Svobodovi symbolickým štrajkom. O deviatej ráno sa rozozvučali zvony na všetkých kostoloch v meste, sirény z tovární a klaksóny áut a všetko sa na 15 minút zastavilo. Pred železničnou stanicou si na 15 minút posadali na zem robotníci a železničiari a zostali v tichu. Dva dni predtým rada MsNV v Prešove premenovala ulicu Červenej armády na ulicu Alexandra Dubčeka, Leningradskú na Sabinovskú. Pätnásť vysokoškolákov žijúcich v Lipanoch demonštrovalo proti okupácii 24 hodinovou hladovkou. Ukončilo ju sprievodom so štátnou zástavou spustenou na pol žrde.

Košice 29. augusta 1968 od ôsmej večer zalialo svetlo sviečok na počesť 24. výročia SNP a na protest proti invázii a v posledný augustový deň, ktorým bola voľná sobota, Košičania zorganizovali Dubčekovu smenu.