však ukázali, že sa v ich výklade mýlia, alebo ich interpretujú tak, ako sa im to hodí.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer) napríklad povedal, že komunista Gustáv Husák bol "špičkovým lídrom" povstania. Premiér podľa historika Milana Zemka zveličuje. "Husák bol jednou z vedúcich osobností, ale určite nie špičkový líder SNP." V čase vypuknutia povstania nebol ani v jeho centre, v Banskej Bystrici, do odboja sa zapojil až neskôr.
Fico o armáde, ktorá nemala s komunistami nič spoločné, sa však nezmienil. "Ukazuje sa, že tradícia zvýrazňovania úlohy ľavice v povstaní je stále živá, hoci nezodpovedá realite. Bez armády by pritom žiadne SNP nebolo," pripomína Zemko.
"Zrejme je to tým, že v jeho okolí je silná skupina bývalých členov SDĽ, ktorí vytvárajú takúto atmosféru. Napokon, aj on sám je pôvodom komunista a člen SDĽ," hovorí Zemko.
Podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová (SNS) zase povedala, že Slováci povstali proti "fašistom, okupantom, ktorí tu vraždili", hoci Slovensko bolo nemeckými jednotkami "natvrdo" okupované až po vypuknutí SNP.
Historici sa sporia
Historici sa zhodujú, že myšlienka SNP bola správna. Podľa niektorých sa jeho význam preceňuje. Nijaký seriózny už netvrdí, že vypuklo vďaka komunistom. Rýchly koniec SNP zrejme spôsobil aj Stalin, ktorý nemal záujem, aby bolo úspešné. Túto tézu presadzuje historik Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
"Stalinovi prekážalo povstalecké vedenie armády aj domáci nekomunistický odboj, ktoré nemal pod kontrolou. Považoval ho za buržoáziu," povedal Lacko. Pôvodný plán povstania počítal s tým, že keď dosiahne Červená armáda Krakov, otvoria sa karpatské priesmyky a na Slovensku sa uskutoční vojensko-politický prevrat.
"Sovieti však vôbec nereagovali," hovorí Lacko. Podľa neho to robili úmyselne, aby urýchlili nacistickú okupáciu Slovenska a tým aj porážku domáceho nekomunistického odboja. "Jednoducho sem chceli prísť ako osloboditelia."
František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu však pripomína, že v archívoch sa zatiaľ nenašiel dokument, ktorý by potvrdil Lackove slová.
Mýty a realita
Podľa Lacka sa dlho idealizoval aj obraz partizánov. "Pritom popravili okolo 1500 civilov, predovšetkým slovenských Nemcov."
Cséfalvay súhlasí, že najmä pred rokom 1989 sa o partizánskych excesoch vôbec nediskutovalo. "Stali sa aj veľmi smutné veci, z celkového hľadiska je však SNP udalosťou veľkého významu."
Lacko považuje za mýtus aj tvrdenie, že SNP rozhodlo o obnovení ČSR a zaradení Slovenska na stranu víťazov. "O obnovení Československa rozhodli veľmoci už v rokoch 1942-1943 s tým, že Slovensko sa stane súčasťou víťazného štátu."
Cséfalvay s marginalizáciou významu SNP nesúhlasí. "Išlo o druhé najdlhšie ozbrojené povstanie v priebehu 2. svetovej vojny."
FAKTY
Chronológia SNP
28. augusta Partizáni vystrieľali 32-člennú nemeckú jednotku, ktorá sa vracala z Rumunska.
29. augusta Nemecké vojská začali obsadzovať Slovensko. Veliteľ Ján Golian dal signál na začatie povstania.
31. augusta Nemci odzbrojili dve slovenské divízie na východnom Slovensku.
8. septembra Červená armáda spolu s 1. čs. armádnym zborom začala Karpatsko-dukliansku operáciu.
19. septembra Začal sa masový odsun slovenských Nemcov zo Slovenska.
27. októbra Padla Banská Bystrica. Velenie povstania nariadilo presun do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja.
Autor: mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
