aspoň atletiku nepozeral....
Šport je pekná vec, ale ešte nikdy nebol tak brutálne zneužitý ako v Pekingu 2008. Kto v tejto chvíli povie, že Berlín 1936, nemá poňatie o svetelných rokoch, čo odvtedy prekonali komunikačné technológie a metódy propagandy, aké by sa neprisnili ani Goebbelsovi. V čínskej olympiáde sa skĺbila v jednom monštre najväčšia investičná akcia zemegule (40 50 miliárd USD) s najväčším marketingovým projektom, ktorého zadanie znelo totálny "rebranding" značky CHINA. A že išlo aj o najklamlivejšiu reklamu v dejinách sveta, to treba zdôrazniť na prvom mieste. To ozajstné posolstvo, ktoré bolo zakonšpirované v podtexte každého obrazu, čo bol k videniu, totiž znie, že aj neslobodná spoločnosť, totalita upletená z biča, krvi a konfuciánskej dogmy "jednotlivec je nič, kolektív všetko", je schopná tvoriť na rovnakej úrovni, ako západný model slobody a trhu. A teda že činsky systém riadenej diktatúry strihnutej štátnym kapitalizmom je konkurencieschopný, takže prosperita a kvalita žitia nie sú spojené výlučne so slobodou, vládou zákona a ľudskými právami.
Je to obrovská lož z tisíc dôvodov. Rozvádzať ich niet miesta. Problém propagandy úspechu, ktorou bola olympiáda, je nielen v tom, že čínsky model bude ešte nákazlivejší napr. pre Afriku, kde už teraz Peking dominuje. Podmýva i Európu, kde zúri hodnotový relativizmus a rôzne ľavice, alterglobalistické spolky (a pod.) hľadajú východiská z krízy demokracie (ktorá inak nepochybne existuje). Politické elity s mandátmi zo slobodných volieb sú stále nedôveryhodnejšie, čo platí plošne, a rôzni proroci už ohlasujú ekonomické víťazstvo Číny nad USA a EÚ vo "vojne civilizácií". Pri pohľade na obrovskú chudobu, ktorú si v "ríši stredu" užívajú 4/5 populácie (a na konflikty, ktoré z toho vzídu, diktatúra hore-dole), je nadvláda Činy pre nasledujúce desaťročia číre absurdum. Ale vysvetľujte to európskym sociálnym inžinierom, ktorí v minulom storočí už dvakrát doviedli svet temer k zániku.
Posilnenie Číny reklamným mamom a klamom nebude fatálne, ale nič podstatnejšie olympiáda nepriniesla. Športovcom, na ktorých bol cirkus postavený, sa nedá vyčítať veľa, keďže v rôznej miere všetci, nielen čínski otroci a otrokyne, čo vyhrali "bodovanie národov", stavili na úspech svoje životy. Vrcholový šport, vrátane bizarných disciplín, za ktoré sa do tabuľky pripisuje stále viac medailí, len aby sa masírovali národné "egá", sa dávno odtrhol od svojej podstaty, ktorou je akési ušľachtilé mierové súťaženie. Vo formáte diktovanom televíznymi právami, sponzormi a nacionálnymi prestížami je už len karikatúrou na dávenie. Biznis však za vývoj tiež nemôže. On sa nemôže zastaviť, jeho zisk je neoddeliteľný od prosperity celej planéty. Zodpovední sú demokratickí politici, ktorí nesmeli dopustiť, aby päť kruhov tejto obludnej totalite pridelili, ale si netrúfli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
