spoločné stanovisko k správaniu Ruska na Kaukaze vyhlásil český minister Schwarzenberg dokonca za otázku, ktorá "rozhodne o budúcom politickom význame únie".
Prečo je to také dôležité? Okupáciou Gruzínska a vyhlásením nezávislosti dvoch separatistických provincií naznačila Rusko návrat k najhorším tradíciám a spôsobom Sovietskeho zväzu. Dá sa viesť iste debata o tom, že konflikt vyvolal Saakašvili (gruzínsky prezident) povelom k delostreleckej paľbe na južnú Osetiu 7. augusta, či o tom, že ani Gruzínsko nie je demokracia, len sa na ňu hrá. To všetko len zakrýva podstatu, ktorou je renesancia roly agresívnej veľmoci, čo si svoje predstavy o usporiadaní, zatiaľ len "blízkeho zahraničia" (Brežnevova doktrína), presadzuje vojenskou silou bez ohľadu na názor medzinárodného spoločenstva. (Prirovnania k USA a NATO, napr. v Kosove či Iraku, sú bezcenné a dementné, chromé na všetky štyri nohy.) Základná téza a vysoká stávka teda znie, že ak Západ nedá Rusom najavo, že toto trpieť nebude, tak prejavená slabosť udrie ako bumerang v nových imperiálnych výbojoch, a je oprávnená obava, že nielen v priestore bývalého ZSSR.
Európa, ktorá v čase uzávierky tohto textu mala pripravený ešte len "návrh deklarácie", je v zložitej pozícii. Dve či tri generácie západných štátnikov vytvorili stav väčšej či menšej hospodárskej závislosti na ruských energiách. Pričom zároveň rozohrávali kartu "emancipácie" Európy od "unilateralizmu" USA, v čom prisúdili "novému" Rusku, najprv Gorbačovovmu a Jeľcinovmu, ale neskôr aj Putinovmu, dôležitú rolu ako jedného z pólov nového "multipolárneho" sveta.... A teraz sú konfrontovaní s vlastným dielom, keď osem rokov odvracali zraky či od Čečenska, či od toho, ako Putin uťahuje skrutky.
Fakt je ten, že každá sankcia, čo by bola vyhlásená, môže spôsobiť viac problémov v Európe, ako Rusom. Kremeľ nastolil autoritatívny režím, železnou rukou kontroluje médiá, takže ako každá diktatúra nemá starosť s domácou verejnou mienkou, ktorá zblbnutá, Medvedeva s Putinom podporuje. Naopak, prvý výpadok dodávky ropy, až sa prejaví na zásobovaní či cenách, môže európskych politikov, závislých na podpore verejnosti, poslať do politického pekla. Vyhrážky, ktoré prišli z Moskvy v predvečer summitu, sú jasnou správou, že Putinovi kágebáci si to uvedomujú. Je preto zrejmé, že únia na viac, ako verbálne "bububu", aj to pritlmené, jednoducho nemá. Každá ostrejšia veta či slovo, čo sa vyskytnú v záveroch, sa bude hodnotiť už ako "odvážna". Pravda je pritom taká, že minimálne minimum by bolo označiť Rusko za agresora. Nestane sa.
Či sa to Európe páči alebo nie, gaštany z ohňa za ňu bude ťahať opäť Amerika. Či bude zvolený McCain, či Obama, vnesú do "kremeľ relations" nový tón, na ktorý si Európa len počká. Problém je, že Bush v tejto chvíli stráca mandát, aby vydal nejaký signál.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
