skutočnosť je síce známa už dávnejšie, ale až teraz sa podarilo odhaliť fyzikálny mechanizmus, ktorý je zodpovedný za tento únik. Odhalenie tohto mechanizmu je dielom skupiny vedcov na čele s Hansom Nilssonom zo Švédskeho ústavu kozmickej fyziky. Táto skupina analyzovala obrovské množstvo údajov o kyslíkových iónoch, unikajúcich z polárnych regiónov našej Zeme do vesmíru, ktoré získalo kvarteto družíc Cluster v rokoch 2001 až 2003. prístroje na týchto družiciach merali aj intenzitu a smer zemského magnetického poľa v miestach prúdenia kyslíkových iónov. Nilssonov tím zistil, že tieto ióny sú urýchľované zmenami smeru magnetického poľa. "Družice Clsuter nám umožnili merať gradient magnetického poľa a pozorovať, ako sa s časom mení smer poľa," povedal Nilsson. Pred érou výskumu vesmíru pomocou družíc sa vedci domnievali, že magnetické pole okolo Zeme je "naplnené" len časticami z tzv. solárneho vetra, ktoré unikajú zo Slnka. "teraz si začíname uvedomovať, koľko interakcií sa môže uskutočňovať medzi solárnym vetrom a atmosférou," povedal Nilsson. Energetické častice zo solárneho vetra môžu prenikať pozdĺž magnetických siločiar a keď narazia na zemskú atmosféru, môžu vytvárať polárnu žiaru. Takýto jav nastáva nad zemskými pólmi. Rovnaké interakcie poskytujú kyslíkovým iónom dostatok energie na to, aby akcelerovali von z atmosféry a dostali sa do magnetosféry Zeme. Družice Cluster získavali údaje počas preletov nad pólmi vo výškach od 30 000 do 64 000 kilometrov. V súčasnosti sa však netreba obávať žiadneho negatívneho účinku úniku kyslíkových iónov z našej atmosféry, pretože množstvo unikajúcich iónov je skutočne zanedbateľné. V ďalekej budúcnosti, keď Slnko "zostarne" a začne sa zohrievať, však únik kyslíka môže nadobudnúť významný rozsah. Misia Cluster (zhluk) bola Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) pôvodne navrhnutá už v novembri 1982. V roku 1996 bola štvorica družíc Cluster pripravená na vypustenie. Kvarteto malo byť vypustené prvým skúšobným štartom nového nosiča Ariane 5. Nosič Ariane-501 odštartoval z európskeho kozmodrómu v Kourou 4. júna 1996, ale intenzívne aerodynamické zaťaženie nosiča viedlo k rozpadu nosiča a inicializácii automatického deštrukčného systému. Po určitom váhaní sa ESA napokon rozhodla vyrobiť ďalšie štyri exempláre družíc Cluster a vypustiť ich po dvojiciach pomocou ruskej rakety Sojuz-Fregat. Prvý pár družíc Cluster bol z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane vypustený 16. júla 2000, druhý pár o mesiac neskôr. Nosiče Sojuz-Fregat vyniesli družice Cluster na eliptické obežné dráhy, ktorých výška bola od 200 km do 18 000 km nad zemským povrchom. Vlastné raketové motory družíc ich potom vyniesli na definitívnu obežnú dráhu, ktorej najnižší bod je vzdialený 19 000 kilometrov od povrchu Zeme a najvyšší bod až 119 000 kilometrov. Každá družica má na palube identický súbor 11 prístrojov na meranie nabitých častíc a elektrického i magnetického poľa. Pri štarte bolo na palube každej družice približne 600 kg paliva (polovica celkovej hmotnosti). Elektrickú energiu získavajú družice zo šiestich zakrivených solárnych panelov. Misia Cluster sa mala pôvodne ukončiť v decembri 2005. Vo februári 2005 však ESA rozhodla o predĺžení misie až do decembra 2009. Mimochodom, družice kvarteta Cluster sa nazývajú Rumba, Salsa, Samba a Tango.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
