nevie, čo presne znamená. Dávajú ju do súvislosti s riekou rovnomenného názvu.
Má však do činenia s výrazom "amazol", čo znamená v gréčtine bezprsý, bez pŕs. Ide teda o bezprsé ženy, ktoré i napriek tomu, že boli bez vnád, ktoré ženu robia ženou, mali rodiny, manželov, deti, aj keď na lásku mali čas iba vtedy, keď nebojovali.
Legenda o Amazonkách pretrváva od staroveku, kedy existoval štát Amazoniek, žien, ktoré sa vyrovnali mužom v ojovom umení, i v umení vládnuť a riadiť veci verejné. I keď starovekí Gréci prekrúcali históriu vzniku ich štátu, Amazonky existovali a ako bojovníčky na koňoch prebrázdili svet krížom-krážom na bojových výpravách. Gréci boli pyšní na svoje bojové umenie. Aj keď sparťanská výchova spočívala na zásade, že aj ženy budú nosiť zbrane a učiť sa narábať s nimi, čím bude štát silnejší, grécke vojenské umenie zostalo navždy mužským. Nechceli sa dať muži ovládať ženami vo vojenstve, neuznávali vojenské hrdinky na rozdiel od Rimanov a Izraelčanov. I napriek tomu, že grécke nebesá sa hemžili bohyňami, mestá chrámami, ktoré im stavali a ku ktorým sa utiekali v čase núdze, aby ich bohyne neopúšťali. Jednoducho ženy - bojovníčky neuznávali, i keď Amazonky mnohokrát dokázali, že vedia predčiť mužov.
Aby lepšie strieľali
Preto si podľa niektorých povestí už v mladom veku dávali upaľovať jeden prsník, aby im neprekážal pri streľbe z luku. Hlavnými zbraňami Amazoniek boli sekery. Ich spôsob života opísal Diodóros Sicílsky v 1. stor. pred n. l. Žili v matriarchátnom zriadení, od útleho veku sa cvičili v boji, museli určitý čas slúžiť vo vojsku a počas tejto služby byť pannami. Vládla im kráľovná a často viedli vojny. S ich menom je spojený vznik viacerých miest. Dokonca jeden zo siedmich divov sveta - Artemidin chrám v starovekom Efeze, neskoršie Smyrne a teraz Izmire v Turecku. Jeho zvyšky stoja v Izmire dodnes aj po poslednom nedávnom zemetrasení. Postavili ho pre svoju patrónku bohyňu Artemis, ktorá bola bohyňou prírody a lovu, znázorňovanou s jeleňom. Nikdy ju nedávali dejiny do súvisu so žiadnym mužom ani s aférami, ktorých bolo v nebeskej rodine gréckych božstiev vždy dostatok. Bola pannou a tak ju aj uctievali. To však neznamená, že boli Amazonky na jej počesť tiež pannami.
Aby nevymreli, museli sa starať o zvyšovanie populácie svojho štátu. Kým grécki bojovníci - muži z vyšších vrstiev vozili na vojenské výpravy okrem zbraní aj svoje obľúbené otrokyne, milenky, flautistky a tanečnice, Amazonky nemali vo svojej armáde jediného muža. Mužskí grécki vojvodcovia síce uznávali ich jazdecké umenie, ale nebrali na vedomie ich obratnosť v narábaní s lukmi a šípmi. Pre nich slúžila žena iba na obveselenie, rozptýlenie a zlepšenie nálady. Amazonky svojím spôsobom tivota, filozofiou opravili prírody, aby dokázali, ž žena nie je stvorená pre zábavy. Preto už ako malé deti si museli dať upáliť prsia, ktoré im nikdy nenarástli a stopy po nich zostali na zjazvených hrudníkoch. Keď Amazonky bojovali, s mužmi sa nestýkali. Keď skončili boje, zavesili zbrane a ujali sa svojej druhej funkcie - priviesť na svet deti. Neznamenalo to, že sa z bojovníčok zmenil na gazdinky. Nie. Riadili svoj štátu pod vedením kráľovnej, zasadali v senáte. Muži, tí riadili domácnosť a starali sa o deti, pričom vôbec nereptali. Zrejme im taký spôsob života vyhovoval.
Amazonky v umení
Amazonky a ich boje patrili medzi obľúbené námety maliarov a sochárov v Starom Grécku a neskoršie v Starom Ríme. Najstaršie pochádzajú zo 7. storočia pred n. l. - asi štyristo - a iba téma Heraklov boj s Amazonkami, je stvárnená na vyše dvesto maľbách na vázach. Rímska kópia Feidiasovej sochy Amazonka je vo Vatikánskom múzeu a kópie Krésilovej ranenej Amazonky obdivujú v Metropolitnom múzeu v New Yorku. V Dánsku, Berlíne, v Rímskom národnom múzeu sú ďalšie diela starovekého umenia, ktoré ich stvárňujú. Maľoval ich nielen Rubens, ale aj Kokoschka v roku 1955.
Pokiaľ ide o rieku Amazonku, naozaj nesie meno týchto bojovných žien. Do "Nového sveta" sa dostalo s výpravou Francisca Orellana, ktorý sa plavil po toku najväčšej juhoamerickej rieky s posilou pre armádu. Pri jej ústí žili indiánske kmene, ktorých náčelníčky boli ženy. Pod vplyvom starovekej literatúry rieky pomenoval Amazon.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
