preukazovanie pôvodu majetku. Tento zákon, ktorý patrí medzi tie najhoršie ešte i z nápadov s visačkou "made in Fico", by fakticky zrušil na Slovensku nedotknuteľnosť súkromného majetku. Že to trvalo tak dlho, navodzuje dôvodnú indíciu, že sudcovia vážili nielen paragrafy, ale i politické súvislosti.
Niežeby mal niekto niečo proti tomu, aby ľudia, ktorí kradnú, obchodujú s drogami či bielym mäsom, vyhrávajú verejné súťaže (napr. na elektronické mýto), či berú dotácie (napr. na "sociálne podniky"), neužívali beztrestne plody svojej "práce". O to však pri pôvode majetku išlo v poslednom rade. Predovšetkým preto, lebo azda neexistuje taký zločinec, ktorý by za sedem rokov, čo sa zjavil tento humus v politickej agende, nevypral svoje statky asi stokrát. V tej verzii, ako bola schválená, teda s hranicou "nelegálneho zbohatnutia" na úrovni 1000-násobku minimzdy, je norma doslova štrbavá. (Analýza by bola dlhá, ale skúste veriť.) O čo menej (teda nulu) ľudí by zákon postihol, o to viac by ich vystavil štátnej buzerácii. Po každom neanonymnom udaní by totiž človek musel urobiť striptíz pred prokurátorom a preukazovať napr., či starožitnosť v hodnote miliónov zdedil po babičke, alebo, hm, neukradol. Lipšic to vystihol znamenite, lebo "ten, kto nadobudol majetok poctivo, sa nemá čoho báť". Ešteže tak. Chodiť po úradoch a prokurátoroch tri mesiace, eventuálne ešte tri roky po súdoch, je drobnosť.
O nepoctivý majetok nejde ani preto, lebo keby daňová správa pracovala a mala lepších šéfov ako kované politické nominácie (momentálne tieňový exminister financií Smeru), tak by veľa gaunerov aj pochytala. I súčasné zákony totiž stačia (podobne ako inde, kde sa preukazovanie majetku ani najväčším populistom neprisnilo). Pravda, to by sa byrokracia nesmela nechať uplácať a občas aj pracovať. Presne tak ako orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú občas na smiech, občas do zúfania. A súdy, samozrejme, čo je detto, alebo ešte horšie.
Pointa je taká, že ak je priveľa zlodejov na Slovensku "cool", tak v prvom rade preto, lebo za peniaze, ktoré konfiškuje tento mizerný štát na daniach, poskytuje málo bezpečnosti a ešte menej spravodlivosti. Toto je dôvod, prečo je preukazovanie majetku nielen proti slobode, ale aj drzosť. Drzosť ľudí, ktorí sú leniví a nezvládajú vlastnú prácu, s dôverou idú od desiatich k mínus päťdesiatim, a aby si ju obnovili, podnecujú nenávisť k zámožnejším a bohatším, keďže tých je menej, ako chudobných (resp. tých, čo si o sebe myslia, že sú chudobní). Všimnime si dobre; tá istá háveď, ktorá vymýšľa tisíce fínt, aby do majetkových priznaní nemuseli dávať konkrétne sumy (bez čoho sú bezcenné), považuje za "potrebný" zákon, ktorý by občana iba na UDANIE hnal až pred prokurátora. Neuveriteľné. Ešteže Macejková to tak nenechala...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
