z nich ale nikto nezhodil a za všetko môže len hlúpa náhoda.
Usmievavý K. Čálik si leto pretrpel s neželanou ozdobou. Prišiel k nej však úplne jednoducho.
Zachytil sa dáždnikom a už sa sypal dolu
"Bolo to prozaické, nezvládol som doma schody. Často takúto výhovorku používajú týrané ženy, no mne niečo také naozaj nehrozí. Fakt to boli schody. Vykračoval som si s batožinou v rukách, uprostred mi zhaslo svetlo, zachytil som sa dáždnikom a už som sa sypal dolu," so zápalom nám opísal dnes už veselým hlasom.
Zlomeninu mu museli naprávať
Výsledkom pádu prirodzene nemohlo byť nič iné ako zlomenina. Ani tá však nebola jednoduchá. "Po týždni bola naprávaná. Ale aj tak som odohral celých štrnásť dní predstavenia v Prahe a Brne v rámci Letných Shakespearovských slávností."
Keďže sme poznamenali, že je teda riadny nezmar, pokúšal sa nás skromne vyviesť z omylu. "No nezmar ako nezmar. Skrátka sa nedalo nič iné robiť. Už sa ale neviem dočkať, ako mi ju dajú dole, aby som už 9. a 10. mohol tu u vás v Košiciach hrať v Čardášovej princeznej," poznamenal a vysvetlil nám, že nejde o jeho prvú zlomeninu. "Už som si zvykol na to, že si lámem kosti. Teraz na tom ale aspoň aj niečo zarobím. Je to lepšie, ako keď som ako chlapec nebol poistený."
Sadru krášlil vnučkin podpis
Na sadre sa mu vyníma nádherný zelený podpis. Nevenovala mu ho však žiadna zaľúbená ctiteľka, ale štvorročná vnučka Laura. "Nemohol som sa žiaľ viac nechať okrášliť, lebo som mal roztočený film, ktorý som z pondelka na utorok v noci o štvrtej dokončil. Ide o čiernu komédiu Mŕtvola musí zomrieť," dodal na záver K. Čálik.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
