Mečiarovi je možné povedať, že v roku 1990 zmietol v diskusii o jazykovom zákone Markuša. (Aplauz) Keby sme veľmi tuho premýšľali, asi tak tri dni, ešte aj o Ficovi by sa dalo čosi pekného nájsť (napr., na letisku vo Schwechate si stiahol nohavice). O Harabinovi nič. V tomto je naprosto nedostižný.
Výroky, ktorými minister spravodlivosti včera ozdobil parlamentné rokovanie o svojom odvolaní, nemuseli nikoho zvaliť z nôh už aj preto, lebo vzťahy s predchodcom Lipšicom berie ako životný súboj. Mladý politik KDH, vzdelanejší a kompletnejší po všetkých stránkach, je nielen generačným, ale aj akýmsi morálnym antipódom Harabina (je to zjednodušenie, ale je ťažké rozvádzať), ktorý nevedno, či žiarli, alebo nenávidí, avšak vníma ho nie ako politického súpera, ale smrteľného nepriateľa. Tým nie je povedané, že Lipšicov štýl je v tom úplne bez viny, ale k dobru mu patrí, že v pozícii červeného súkna nechal včera Harabina predviesť sa ako rozzúreného býka. Vyhrážky, že "hajzeľ pôjde do basy", resp. sa vráti na ministerstvo spravodlivosti s "vedrom a handrou", sú hlboko pod spodnou hranicou akokoľvek vyostrenej politickej roztržky. Iste, na Slovensku máme určitú tradíciu ("starý chuj"), ale od verejného priestoru by sme akúsi kultúru mali vyžadovať... Problém nie je v tom, že Harabin "uletel", to sa stáva aj iným, ale špeciálna situácia, ktorej javiskom je parlament a politik sa musí ovládať. Je to známka základnej profesionality.
Vášáryovej anticharta, Palkove tendre, Slafkovského absencia (údajne bol v Mikuláši, keď jednala NR SR, čiže akože tiež falošný podpis), to všetko sú klinické príznaky infantilnej mentality, ktorá za hýbateľa kritiky, nech je akákoľvek, považuje vždy osobnú motiváciu. Preto sa Harabin nedokáže brániť vecnými argumentami, aj keby ich zázrakom mal, ale zásadne protiútokom. I tu je príznačná posadnutosť Lipšicom, keďže ten ide po ňom systémovo a programovo. Harabin nechápe, že preto, lebo spravodlivosť je "jeho" rezort, ktorý si sleduje. On si nahovára, že preto, lebo Lipšic je taký istý ako on, teda osobný. Podobnú pomstychtivosť vidíme u Harabina i v kauze ústavného sudcu Horvátha, na ktorého zorganizoval štvanicu len preto, lebo v pléne ÚS hlasoval proti nemu v akejsi veci.
Ak je pravdou, že má vzťah (vo všetkej počestnosti) s "hlavou albánskej mafie", z čoho Harabina obviňuje nielen opozícia, ale aj akýsi dokument, tak na poste ministra spravodlivosti byť nemôže. To sme už napísali v prvý deň, čo sa toto podozrenie objavilo. U Harabina sa však všetko relativizuje, keďže on sa na tento post nikdy nemal ani dostať. Kruhová obrana, ktorú okolo neho koalícia včera vytvorila, takže odvolanie nebolo ani sekundu reálne, len ilustruje stav, ktorý opísal kolega už pri menovaní do funkcie: "Štefan Harabin je spoločný menovateľ, jednotka mentálnej jednoty troch vládnych strán".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
