kláštora - mnícha Cypriána nám aj dnes pripomínajú bylinkové čaje na ktorých obale je uvedené.
v ranom stredoveku vzniklo opisovaním rukopisov v kláštoroch tzv. kláštorné lekárstvo. Bolo rozšírené v celej Európe a vyznačovalo sa záznamami o bylinách a liečivých účinkoch rastlín.
Vznik herbárov
Po vynáleze kníhtlače a po objavení Ameriky sa už ručne neopisovali vlastnosti bylinných liečiv, ale dostali sa do Európy tlačené herbáre, podľa ktorých vznikali aj nové s obrázkami rastlín, namaľovaných podľa živých z prírody. Z "Nového sveta" sa priniesli loďami aj liečivé drogy, u nás neznáme, ktoré sa onedlho začali predávať v lekárňach.
Aj naši ľudoví liečitelia potrebovali knihu o umení liečiť a o používaní liečivých rastlín. Už v roku 1484 vyšiel v Mohuči herbár a potom bol ešte niekoľkokrát vydaný v Nemecku, ktorý sa stal veľmi obľúbený a slúžil ako predloha k vydaniu obsiahlejšieho herbára pod názvom Záhrada zdravia.
Obľuba olejov
Predtým, než sa začali dovážať koreniny a liečivé drogy, u nás sa používali v ľudovom liečiteľstve cibuľa, cesnak, šafran, palina, aj materiály živočíšneho pôvodu z rôznych vnútorností zvierat, med, mlieko, maslo, tuky, vajcia. Rozšírené boli aj rôzne minerálne látky - zlúčeniny ortuti, olova, zinku, síry, arzénu, železa.
Obľúbené boli oleje. Z domácich prípravkov to bol limbový a kosodrevinový olej, ktoré olejkári roznášali po celej krajine, ale aj v Ázii a po celej Európe. Európsky známy bol antimón zo Slovenského Rudohoria, prípravok kežmarského lekára Fischera "Pulvis besoardicus kesmarkiensis" aj ďalšie výrobky, ktoré predávali v lekárňach. Prvá lekáreň v Košiciach, ktorá je písomne doložená, bola založená v roku 1394 a Košický liekopis vyšiel tlačou v roku 1732 pod názvom Pharmacopola Cassoviensis. Prvý slovenský liekopis vyšiel r. 1749.
Je zaujímavé, že ceny liekov boli stanovené jednotným sadzobníkom (taxou). V bratislavskom sadzobníku Taxa pharmaceutica posomiensis J. Torkosa (1745) boli uvedené aj slovenské názvy liekov.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
