prišiel do Uhorska v sprievode manželky Ondreja II. Gertrúdy z Meranu a ďalšími šľachticmi.
Kokoša (Gallusova) manželka bola so svojím bratom - spišským prepoštom Adolfom kúpila od kráľovninho brata majetok na Spiši pod Tatrami v poriečí Popradu. Tam vznikli tri obce: Veľká Lomnica, Huncovce a Stará Lesná. Rüdigerovi (Rudgerovi) synovia Herman. Polan, Rikolf I. a ich potomkovia pomáhali uhorským kráľom v boji, za čo ich Štefan V. obdaroval majetkami.
Kolonizačné centrá
V roku 1272 daroval Polanovi územie od Kežmarku po Dunajec a rieku Bielu Vodu. Veľká Lomnica a Výborná sa stali kolonizačnými centrami, z ktorých Berezevczyovci osídlili koncom 13. a v polovici 14. storočia značnú časť spišského Zamaguria. Vtedy sa ustálili hranice medzi Poľskom a Uhorskom na riekach Dunajec a Biela Voda.
Začali aj obce Lendak, Spišské Hanušovce, Fridman, Reľov, Franková, Nedeca, Kacvin, Lechnica, aj ďalšie. Okolo roku 1320 postavili hrady Dunajec (Nedec neskoršie Kamenica a r. 1350 v Šariši Brezovica. Začiatkom 14. storočia získali majetky v Šariši a postupne založili a vlastnili obce Plaveč, Plavnica, Kamenica, Červenica, Brezovica, Brezovička, Blažov, Cabov, Jarovnice, Lipovec, Šarišské Dravce, Bajerovce. Tichú vodu a ďalšie, takže v 14. storočí narástol ich počet na niekoľko desiatok na Spiši aj Šariši.
Mali rôzne funkcie
Členovia tohto rodu zastávali rôzne funkcie a mali rôzne povolania. Boli medzi nimi vojaci, spisovatelia, vedci, pôsobili v štátnej správe, aj na kráľovskom dvore v rozličných funkciách. Napr. Albert (1853 - 1936) narodený v Brezovici, bol nielen uhorským štátnikom a politikom, ale aj spisovateľom a historikom. Ako profesor národného hospodárstva a právnych dejín prednášal na právnickej akadémii v Prešove (od r. 1878). V rokoch 1903 - 1905 bol ministrom kultúry uhorskej vlády a predsedom Maďarskej akadémie vied, člen - korešpondent Viedenskej akadémie vied. Ale aj odporcom národných emancipačných snáh Slovákov. Jeho štvordielne dielo, v ktorom je výklad jeho poňatia slovenských reálií a snáh v rámci maďarskej buržoázno-nacionalistickej historiografie, patrí k najšovinistickejším.
Oproti nemu bol úplne ináč orientovaný Gregor Bezezviczy (nar. 1763 - Veľká Lomnica). Bol právnikom a pokrokovým osvietenským ekonómom a jedným najznámejších učencov svojej doby nielen v Uhorsku, ale aj v Nemecku, Francúzsku, Belgicku a Anglicku v oblasti hospodársko-sociálnych a ekonomických problémov súčasnosti. Stal sa prívržencom reformného hnutia Jozefa II,. Ako vedec sa vo svojich dielach zaoberal reformou feudálneho systému, priemyslom a obchodom, ako aj roľníckou otázkou.
Kritizoval Viedeň
V knihe Hospodárstvo a priemysel Uhorska, ktorá bola prvou prácou v Uhorsku, zaoberajúcou sa hospodárskymi záležitosťami v duchu Adama Smitha, kritizoval merkantilistickú politiku viedenského dvora. Napadal aj jeho koloniálnu politiku voči Uhorsku. Dielo, ktoré napísal v latinčine r. 1804 pod názvom "O povahe a postavení roľníkov v Uhorsku" a v ktorom zovšeobecnil poznatky najmú z východného Slovenska, bolo skonfiškované. V ďalších dielach kritizoval feudalizmus ako brzdu ľudského pokroku.
Spomedzi Kokoša bol kolonizátorom Zamaguria a banským sudcom v Smolníku. Meno Berzeviczy súvisí aj s košickým divadlom. Jeho riaditeľom bol Vincent (1781 - 1834 a vykonával aj svoju vedeckú funkciu v Maďarskej akadémii vied.
Významných členov tohto roku od 13. storočia až po dvadsiate, ktoré sa zapísali do dejín Uhorsku, bolo asi pätnásť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
