že si ju vydrela. Kým sa jej v spoločnosti ústa nezatvoria, doma si dobíja baterky a mlčí. Leto jej kazilo vyzváňanie telefónov, no všetko zlé jej vynahradila štedrá hubová nádielka.
Moderátorka a producentka, ktorej život na základe jej podania pôsobí ako rozprávka, sa na diéty pozerá veľmi triezvo. Už dávno neverí žiadnym zázrakom, ktoré z vás šmahom ruky urobia superkočku.
Behá každý deň päť kilometrov
"Diéty nemám rada, nie som ich zástancom. Myslím si, že vždy nastúpi jojo efekt, a tak veriť akémukoľvek zázraku je úplnou blbosťou. Schudla som vďaka Zorke Czoborovej. Dva mesiace som behala denne päť kilometrov šesťkrát do týždňa a trošku som zmenila jedálniček. Naučila som sa jesť päťkrát denne," vysvetľuje, no priznáva, že keď je práce najviac, zásady zdravej životosprávy idú bokom. "Bohužiaľ, keď mám veľa práce, nejde to. Ale keď som doma, sadnem na bicykel minimálne trikrát do týždňa a dvakrát si idem zabehať. Milujem šport a stále vravím, že mám obrovské šťastie v tom, že ma to baví. Neviem si predstaviť baby, ktoré trápi nadváha a nevedia sa prinútiť cvičiť. To mi je fakt ľúto. Ja si idem zahrať tenis, basketbal, zabehať si, zakorčuľovať, zabicyklovať. Mám z toho endorfíny. Takže dámy, jesť päťkrát denne a hlavne menej."
Huby zbiera rada, len keď rastú
Hoci v lete stihla Iveta s manželom a dcérkou Kristínkou dovolenku v gréckej Kefalónii, oddych v Tatrách jej už riadne znepríjemnili pracovné povinnosti. Dôvodom bola jej funkcia koproducentky vojnovej drámy Tobruk. "Neustále drnčali telefóny a bolo to už celé také trošku nervózne. Ale zase Tatry mi to vynahradili v tom, že bolo toľko hríbov ako za žiadne predošlé roky. Takže aj keď som bola vyčerpaná, hríby mi to vynahradili," prezrádza s úsmevom a uisťuje nás, že huby zbiera rada len vtedy, keď rastú. Inak je to nuda. "Krájame ich vždy s manželom, veľa sme si nasušili, ešte viac porozdávali priateľom. Jeme ich najradšej zapečené, preliate smotanou."
V práci sa jej jazyk nezastaví, doma mlčí
Pri rozhovore s ňou máte čo robiť, aby ste jej rýchlosťou vypúšťania slov stačili. Aby však veci uviedla na správnu mieru, tvrdí, že doma je to pravý opak. "Ono ja sa v mojej práci strašne veľa vykecám, prídem domov a som taká vyčerpaná, že sedím ticho a v rodine si len špekajú, čo sa deje. Ocko vždy len podotkne: Ale nič, mamina si len dobíja baterky." Priznáva, že je obrovský benefit, že jej tak páli a že dokáže v rámci dialógu okamžite zareagovať. "Veľa som sa naučila aj z toho, že v televízii v živom vysielaní je desať sekúnd minúta. Keď sa totiž desať sekúnd dívate na človeka, ktorý je nemý, tak máte pocit, že je nemý neuveriteľne dlho."
Menej výreční ju neotravujú
Zaujímalo nás trošku, či nie je nervózna, keď stretne menej výrečného človeka a doslova mu musí vkladať slová do úst. "V mojej profesii som sa tisíckrát sa stretla s tým, že som mala pred divákom prezentovať niekoho, kto má v sebe niečo výnimočné, alebo je niečím vzácny, ale nevie sa predať. Ja ho predsa nemôžem potopiť a nechať ho tak. Neostáva mi teda často nič iné, ako to povedať zaňho. Vôbec mi to ale neprekáža, skôr sa snažím pomôcť, aby odišiel z vysielania spokojný. Neberiem to tak, že ma to otravuje."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
