sa na tom v Bruseli dohodli ministri zahraničných vecí EÚ. Najviac zástupcov v pozorovateľskej misii budú mať Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Práve tieto krajiny sú spomedzi členských štátov EÚ najväčšími zástancami miernejšieho prístupu k Rusku, ktoré na Gruzínsko zaútočilo a odmieta z tejto krajiny odísť.
Podľa šéfa európskej bezpečnostnej a zahraničnej politiky Javiera Solanu by EÚ rada vyslala pozorovateľov aj na územie gruzínskych odštiepeneckých regiónov Abcházsko a Južné Osetsko. Najprv však "musíme vidieť, ako sa veci budú vyvíjať", povedal Solana. V skutočnosti Rusko už vyhlásilo, že európskych pozorovateľov do Abcházska ani Južného Osetska nepustí. Oba regióny Moskva politicky aj vojensky ovláda a - na rozdiel od všetkých ostatných krajín s výnimkou Nikaraguy - uznala ich nezávislosť od Gruzínska.
Scheffer: Prítomnosť je neprípustná
Ostrejší postoj k Moskve zaujal generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. V rozhovore pre pondelňajšie vydanie britského denníku Financial Times vyhlásil, že prítomnosť ruských vojsk v Abcházsku a Južnom Osetsku je neakceptovateľná a kým tam Rusi zostanú, v žiadnom prípade sa nemôžu obnoviť stretnutia Rady NATO-Rusko.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev pritom trvá na tom, že Rusi sa z týchto regiónov nestiahnu. V zatiaľ poslednom mierovom pláne, ktorý 8. septembra dohodol s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, sa zaviazal len k tomu, že ruské vojská do mesiaca opustia gruzínske vnútrozemie, s výnimkou oboch odštiepeckých regiónov.
Predchádzajúci mierový plán dohodnutý medzi Medvedevom a Sarkozym skrachoval. Rusko sa v ňom zaviazalo k stiahnutiu svojich jednotiek z Gruzínska, neskôr však tvrdilo, že malo na mysli len ich presun, ktorý navyše v dohode nebol časovo ohraničený.
Autor: afp/sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
